"Myslím, že si párkrát bola kúpiť niečo u nás v obchode."
"Môj syn s ňou ževraj chodil do školy."
"Ja som počula, že už nemala rodičov."
Celým cintorínom sa ozýval šepot ľudí. Ľudí, ktorý ju vôbec nepoznali. Ľudí ktorý na jej pohreb prišli len zo slušnosti.
Áno presne tak, dnes má pohreb. Presne týždeň po tom, čo spáchala samovraždu.
Podľady všetkých padnú na drevenú truhlu ktorá padá do hlbokej jamy.
Nikto však neplače. Nemajú dôvod.
Nepoznali ju. Nikto ju nepoznal.
Až na neho.
On bol vždy výnimka, vo všetkom.
Bol jediný, komu požičala cigaretu, komu povedala svoje tajomstvá, jediný, kto ju naozaj poznal. A bol jediný, koho naozaj milovala.
Hneď ako na jej truhlu dopadne dostatok hliny na zakopanie hrobu, ľudia sa začnú modliť. No nemodlia sa len za ňu.
Modlia sa aj za Zayna, ktorý má hrob hneď vedľa nej.
---
Oficiálny the end banániky^.^
Úprimne Vám poviem, keď som túto storku začala písať, nemala som ani poňatia že bude mať až takýto úspech..
Myslela som, že bude mať tak 300 videní a dovi dopo.
Ani vo sne by ma nenapadlo že Vám raz budem ďakovať za neskutočných 1,9K za necelý mesiac.
^^^
*história vzniku NW*
Ja som len tak sedela a bola na mobile. Kamarátka mi práve natáčala vlasy pretože to mala na domácu úlohu (nepýtajte sa) a stále nám vypadávala wifi.
Prechádzala som po wattpade po mojich dielach a tak ma napadlo, že prečo si nespraviť novú storku. Tak som ju pridala s veľmi originálnym a aktuálnym názvom No Wifi.
Najprv som vôbec netušila čo z toho bude. Proste som tam písala prvé čo ma napadlo, čo bolo pri dĺžke kapitol pomerne ľahké.
Až raz, som si na fyzike tak niečo začala písať do 1D diára a vznikla z toho tá hlavná zápletka (or téma or something).
Tak isto ako pri prvej kapitole Furtheru som len písala a nemala som ani poňatia čo:D
Potom som to len prepísala (vo viac kapitolách of course) a *tramtadadá* vznikla Wifinka:3
(Z toho vyplíva, že by ste sa mali poďakovať mojej fyzikárke:D)
^^^
Chcela by som Vás ešte oboznámiť s jednou vecou.. A to je tá, že jedno úžasné dzifče menom Honey202 so mnou spravila rozhovor, so ak by ste mali záujem mohli by ste sa kuknúť na jej profil ^.^
^^^
Nechcem poďakovať nikomu konkrétnemu, pretože je Vás strašne veľa a stále Vás pribúda..(za čo som samozrejme veľmi vďačná)
Chcem poďakovať proste všetkým mojim banánikom, čo tento príbeh čítali, čítajú alebo budú čítať.
Všetkým Vám neskutočne ďakujem.
Ste vážne úžasný❤️❤️❤️
Ani neviete ako veľmi to pre mňa znamená.
(Blaaahblaahblah nikoho tieto reči nezaujímajú)
^^^
Keďže je už poznámka autora dlhšia ako kapitola sama o sebe, som nútená posledný krát v tomto príbehu sa s Vami rozlúčiť.
Budem veľmi potešená ak by ste mi pod kapitolu napísali nejaký z Vašich amazing komentárov:3
All the love xx
