Message [C.H] ✔

#36

Celý večer som nespala. Stále sedím na koženom gauči a s obálkou v ruke. Ani do zrkadla sa nechcem pozrieť, inak by som odpadla. Ale stále neviem čo mám robiť! Či tam mám vlastne ísť alebo nie. Musí mi niekto pomôcť.

"Niall poď sem." Pošepkala som. Nemám vôbec hlasivky. Kričala som a kričala a ešte aj plakala. Diana by mi poradila no ale s týmto veľmi ťažko. Tá biela huňatá mačka sa priblazila. Vyskočila na gauč. "Poradíš mi?" Usmiala som sa na neho. On len zamraučal. To mi tak pomôže.

Z tochto ma vyrušil zvonček. Vstala som z gauču. Upravila som si vlasy a išla som otvoriť dvere. Nadýchla som sa. Pred tými dverami stála osoba menom Calum Hood. Hneď som ich išla zatvoriť. Zabránila mi v tom topánka.

"Nechaj ma!" Skríkla som. Nebol to krik, len také zachrapčanie.

"Čo sa stalo? Neodpovedáš mi na správy." Nakukol cez dvere. Otvorila som ich.

"Nechápeš? Som to druhé dievča. Vadí mi to, že si mi klamal. Nemôžeš za to. Varoval si ma." Usmial sa. "A preto na ten koncert nejdem."

"Čo?!" Skríkol. "Musíš tam ísť. Potom pôjdem preč. Naspäť do Londýna." Vrhla som sa mu do objatia.

"Ja viem Cal. Uvedomujem si to. Nechcem ti vstáť v ceste." Zamumlala som mu do jeho trička s logom niravny. "Poznáme sa dva mesiace aj viac. Neviem ale-"

"Chápem ťa. Len som ťa chcel vidieť." Pohladkal ma po líci. "Vieš že si krásna?" Stúpla mi červeň do líc. "Mal som pravdu. Keď sa červenáš tak si zlatá." Usmiala som sa. Potiahla som ho za ruku.

"Nebudeme stať na ulici. A ešte keď si slávny." Zasmial sa. "Ale nič s toho sa nestane Calum."

"Čo sa nestane?"

"To čo sme si písali. Nemám tu rodičov." Zasmiala som sa spoločne s ním.

"Ale to druhé?" Nadvihol obočie.

"Nefandi si!" Buchla som ho do ramena. "Stále som na teba nahnevaná."

"Ale máš ma rada." Priblížil sa ku mne. Pozrela som sa do jeho čokoládových oči. Strácam sa v nich
(ako iné fanúšičky v Lukeovych). Obidvaja sme sa k sebe priblížili. Nahol sa a pobozkal ma. Chcela som sa odtiahnuť. Namiesto toho som sa k nemu pridala. Presunuli sme sa na gauč. Sadla som si na neho obkročmo.

"Vidíš. Stalo sa to." Zaškeril sa.

"Ale nie. Nemáš dlhé vlasy." Odula som spodnú peru. "Musel si sa ostrihať?" Nadvihla som obočie.

"Musel." Pobozkal ma. "Ale nechám si ich dorásť, len kvôli tebe."

"To nemusíš. Postačím si aj s týmito." Rukou som prešla po jeho novom účese. "Ale je pekný." Usmiala som sa neho. Zmačkol mi zadok. Zamračila som sa.

"Toto sa tam písalo." Prisal sa mi na pery.

"Ale ďalej už bolo len: ,True story bro' ale na niečo si ešte zabudol." Tresol si po čele. Začal ma bozkávať na krku, no ja zloba som sa odtiahla. "To by sme nemali."

"Prečo? Veď si to sama chcela." Usmial sa.

"Ale je to divné spať s hviezdou, ktorá to mala o dvadsať krát viac ako ja." Postavila som sa. "A stále som nahnevaná."

"Ale chceš ma." Pošepkal mi do ucha. "Aj ja teba."

"Marvel!" Skríkla som. "Teda Calum"

"Tak čo budeme robiť?" Nadvihol obočie. "Chalani sú v dome s priateľkami a ja by som tam sedel..."

"Mám nápad, ale nikto sa to nesmie dozvedieť." Hneď začal prikyvovať. "Budem sa za to nenávidieť." Vrhla som sa na neho. Začali sme sa bozkávať. Nadvihol mi zadok, nohy som si opásala okolo jeho trupu........

"Bola si úžasná." Pošepkal mi do ucha.
"Aj ty." Usmiala som sa. Pozerali sme sa na seba. Jeho čokoládové oči na ligotaly v svetle.

"Ste-"

"Nákaz to." Dala som mu pusu na líce.
Niečo zavybrovalo na stole. Natiahol sa cezomňa. Ako sa nahol mňa prekoprclo z gauča na zem.

"Prepáč." Nahodil ospravedlňujúci pohľad. "Kurva!" Zahrešil keď sa pozrel na mobil. Rýchlo si obliekol boxerky. "Hej budem tam....Nekrič Ash!....už idem." Zložil telefón.

"Už ťa volajú však?" Opýtala som sa.

"Uhádla si." Usmial sa. "Nevieš kde mám tričko?"

"Za gaučom. Ale ešte si ho nedávaj plosím." Zasmial sa.

"Máš smolu Stell." Obliekol si ho. Ešte si navliekol nohavice (pravdaže skiny jeans). Dal mi pusu. "Uvidíme sa inokedy." Otvoril dvere a odišiel.

Práve prišla tá chvíľa. Začínam sa nenávidieť. Rýchlo som sa obliekla. "Bože kde mám nohavičky?" hľadala som ich všade. Po pár minútach som ich našla v Niallovom pelechu. Pozrela som sa na hodinky :18:50 za desať minút začína koncert. Vytočila som číslo Juliet

"Juliet som u teba za päť minut!"

"Čo sa deje?"

"Čakaj ma pred domom." Zložila som. Navliekla som si kabát. Zamkla som do a rozbehla som sa k nej domov. Už čakala pred domom. Hneď som sa jej hodila do náručia.

"Čo sa deje?" Opýtala sa. Sadli sme si na schody pred dom.

"Calum." Pošepkala som.

"To je ten Marvel však?" Prikývla som. "Čo sa stalo?"

"Vyspala som sa s ním." Vypleštila na mňa oči.

"Ty dračica." Zasmiala sa. "Veď si po ňom túžila. Ospevovala si mi ho do okola."

"Ja viem. Ľutujem to no aj neľutujem."

"V tebe sa nevyzná ani divá sviňa." Zasmiala sa. "Ale ja hej. Poď ideme na-"

"Čo sa deje?" Ukázala na pred seba.

"Nový obchod!" Zapištaľa.

O hodinu neskôr

Už som konečne doma po nákupoch. Zavybroval mi mobil.

UnicornM: neprídeš sa ani rozlúčiť? :(

RoarCat: Pridem ale Calumovi nič nehovor :3

Z poličky som zobrala kľúče od auta. Nasadla som si do svojho bieleho BMW. Naštartovala som auto. Šľapla som na plyn. Preháňala som sa večerným mestom. Lampy svietili...

Objavila som sa na parkovisku. Zaparkovala som blízko letiska. Vystúpila som z auta. Zamkla som ho a utekala som do vnútra. Chcem ich stihnúť. Vlasy mi viali a lepili sa na spotenú pokožku. Na letisku bolo veľa ľudí (to by som nečakala).

Na moje šťastie som si všimla červenú hlavu. Utekala som cez ľudí. Predierala som sa pomedzi ne. Hodila som sa do náručia Mikea. "Je to-" Povedal neznámy chlap.

"Paul je to kamarátka.'' zastal sa ma Mikea. Usmiala som sa na neho. "máme málo času."

"Kde je Calum?" Ukázal na stánok s kávou. Popíjal tam kávu. S rýchlym krokom som sa dostala k nemu.

"Ahoj.'' Prihovorila som sa mu.
Položil kávu.

"Myslel som si že ma necháš tak." Dal mi pusu do vlasou.

"Za dnešok nie." Zasmiala som sa.

"Musím ti niečo povedať." Znervóznel. Chytil ma za ruky. "Milujem ťa. Neviem ako sa to všetko stalo ale-" priložila som mu prst na ústa.

"Aj ja teba C-éčko." Pobozkali sme sa vášnivo.

"Calum už musíme ísť!" Zakričal asi Mike.

"Uvidíme sa niekedy?" Opýtala som sa zo slzami v očiach.

"Uvidíme." Zotrel mi slzy. Zakýval mi a odišiel.