Láske nezabrániš, citom nerozkážeš

***2***

***Z pohľadu Grace***

Ráno som vstala s pocitom, že sú prázdniny  a nemusím ísť do školy. Z postele som vyliezla až o 10:00 ráno. Podľa mňa to bolo aj tak skoro, ale mamča odchádzala do práce tak som sa ju rozhodla odprevadiť aspoň pred dvere. Keď po pár minútach odišiel aj ocko, povedala som si, že by som mohla ísť za Jackom.

Po chvíle nezmyselného prehrabávania sa v šuflíku, som na seba hodila tričko s potlačou mojej obľúbenej kapely, jeansové kraťasy a vyrazila som za Jackom. Cesta nebola dlhá, keďže Jack býva o ulicu ďalej.

Cestou som si počítala kroky, chodila ako baletka.. jednoducho nazvané strápňovanie sa na verejnosti. Keď som konečne dorazila, zazvonila som na zvonček, ktorý zaznel na pol ulice.

"Ahoj, nečakal som ťa" povedal, vo dverách s úsmevom na tvári. "Čau" odzdravila som sa mu a objala som ho. Zatvorili sme dvere, vyzula som sa a odišli  sme do Jackovej izby. Sadla som si na posteľ a Jack sa oprel o pracovný stôl. "Noo.. Čo?? Pozrela si si na webe tých nových žiakov?" nadviazal konverzáciu Jack. "No, pozrela" odpovedala som a v tej chvíli som si spomenula na Jamesa. Úplne som sa zasnívala, keď ma zrazu .....prerušil Jackov hlas. "Haló! Počúvaš ma?" vykríkol. "Hej,hej počúvam". "A kto sa ti zdá najsympatickejší? Myslím z tých nových žiakov."."Ja, neviem. Podľa mňa sa musím s nimi najskôr zoznámiť, a spoznať ich. Takto podľa fotky sa to posudzuje ťažko." povedala som Jackovi nie úplnú pravdu. Najsympatickejší sa mi zdal na 100% James, ale nezdalo sa mi správne to rozoberať tu a teraz. 

Po dlhšom rozprávaní sa o trávení času cez prázdniny ma Jack odprevadil. Keď som vyšla z dverí nasadila som si slúchadlá a na mobile zapla pesničku. Cestou som si hmmkala do hudby, chodila do rytmu, až keď zrazu.... cítila som menší náraz. Do niekoho som narazila. Zložila som si slúchadlá a vypla pieseň. Na zemi sedel neznámy chalan, podala som mu ruku a pomohla som mu postaviť sa."Prepáč" povedala som opatrne. Predsa len toho človeka som nepoznala, nevedela som ako bude reagovať. "Prepáč ty, mne a ďakujem za záchranu. Nepozeral som sa pod nohy. A ako sa vlastne voláš?" spýtal sa ma krásnym,prenikavým hlasom. "Grace" povedala som a podala som mu ruku. "James" povedal, a vtedy som si spomenula na Jamesa, nového žiaka. To je ten James! Neváhala som a rýchlo som sa ho na to spýtala. " A nie si ty náhodou ten James, ktorý po prázdninách nastupuje na Walleyho strednú? spýtala som sa nervózne, s nedočkavosťou o odpoveď."Áno, ja som ten James"keď to povedal, rozžiarila som sa."Sme, spolužiaci" povedala som a premerala som si ho pohľadom. "Jéé, to sa teším. A máš počas prázdnin nijaké plány? Vieš, mohli by sme zájsť k nám domov, máme obrovský bazén" povedal a nevedela som ako odpovedať. Už som sa predsa sľúbila Jackovi. Ale však, ho nezabije jedeň deň. "Dobrý nápad. Mám to brať ako pozvanie?" povedala som a prišlo mi to trochu trápne. "Jasné. Tak stretneme sa zajtra o 9:00 tu v parku,Grace?" povedal moje meno tak krásne."Jasné. Ďakujem za pozvanie, a ešte raz prepáč, James" povedala som a a každý sme sa vydali svojím smerom.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Tak ďaľšia časť na svete. Táto je už trošku dlhšia ako prvá, tak dúfam, že vyhovuje.