Tretí Svet

Predstavenie 3.

Neviem čo by som sem mala písať. Aj v skutočnosti som pomerne tichá a nerada na seba upozorňujem. Moje meno je Sonja. Pochádzam z dedinky menom Studnica. Narodila som sa v roku 4580 v nemocnici Dobročinnej Matky Antoanety. V mojich 11tich sme sa presťahovali sem, do Klietok. Nastúpila som do tretej vrstvy. V každej vrstve by malo byť minimálne 37 detí a maximálne 40. Mňa však prijali ako 41. Bolo to vďaka mojim vysoko postaveným rodičom. Mama pracuje ako správkyňa sídla diktátora a ocko je nadriadený pri práci s pokusnými vznášadlami, ktoré posielajú do vesmíru na výskum, pri pokuse objaviť vstup do Tretieho sveta. Bol to práve on, kto zistil, že vstup do Tretieho Sveta sa objavuje bez akejkoľvek logiky a len skupinke vyvolených, ktorí ak sa raz rozhodnú odísť, nemôžu sa už nikdy vrátiť. Viem, ako tajne dúfa, že práve on je jedným z nich. Všetci v to dúfame. Súrodencov nemám, čo je celkom nezvyčajné v dnešnej dobe. Keď som dostala denník obaja rodičia plakali a dohodli sa, že súrodencov ani nikdy mať nebudem, aby tak zabránili zbytočným škodám na zdraví. Aspoň pokým bude platiť pravidlo denníka. V škole kvôli nemu zajali jedného chlapca. Ten chlapec sa volal Peter. Neviem podrobnosti, no počula som, že prísne porušil pravidlá. Mamka s ockom mi o tom nechcú povedať viac. Možno jedným z dôvodov je aj to, že som sa s Petrom ako malá hrávala. Boli sme najlepší kamaráti a úprimne, bola som doňho zaľúbená. Neskôr sa však doba zmenila, nastali ťažšie časy, emigrovali sem ľudia zo Zeme a začal sa nekonečný boj. S Petrom sme sa odcudzili natoľko, že v posledných rokoch sme sa ani nezdravili. Samozrejme že ma to mrzí, ale to na veci nič nemení. Skrátka a dobre každí si už žijeme vlastným životom. On sa stal rebelom triedy a o dievčatá nemá núdzu. Ja som sa stala tou tichou, ktorá s nikým nerozpráva. Každí má svoje miesto a hrá svoju rolu. Funguje to. Jedným z dôvodov, prečo som dostala rolu dievčaťa bez kamarátov je ten, že mám bohatých rodičov. Považujú ma za čosi ako zradcu. Každí, kto podporuje diktátora alebo Alienov je automaticky zradcom. Aj preto sme sa s Petrom prestali rozprávať. On je rebel, on bojuje za práva iných, on má vždy na všetko správny názor a porušuje pravidlá ako sa len dá, zatiaľ čo ja.... Ja ticho sedím v tretej vrstve vzadu za stolom, píšem najdrahším priehľadným perom poznámky a pozorujem svet okolo seba. Musím sa priznať, že keď mi môj súkromný vnútorný svet narušil denník nebolo to príjemné. Bola som vystrašená, pretože viem, že za chvíľu, keď budem mať devätnásť sa začne moja kontrola celého života bez toho, aby som pre to niečo ja spravila. Alieni budú vedieť podrobnosti o mojom živote, o mojich starostiach, problémoch a čo je najhoršie o mojich potláčaných citoch k Petrovi. Už teraz sa za ne hanbím. Je to akoby vám ktosi bez prestávky čítal myšlienky... Keď tak premýšľam nad svojim životom a nad Petrom, veľmi sa hanbím za to, aká som nesebavedomá, ako robím to, čo mi ostatní prikážu a bojím sa vyjadriť svoj názor. Najradšej by som sa aj ja vzoprela Alienom a porušovala pravidlá. Namiesto toho som vždy len ticho, obklopená tým, pre čo som nikdy nič nespravila. Peniazmi.