Potom som ťa zbadala na parkovisku ako sa rozprávaš s nejakou blondínkou.
Odrazu sa na teba prilepila a pobozkala ťa.
Ostala som ako zamrznutá. Zabolelo vidieť to. I keď netuším prečo.
Zrazu si sa od nej odtrhol a hovoril jej aby ťa nechala na pokoji.
Vraj máš rád niekoho iného.
Sklamalo ma to ešte viac.
Odišla.
Začalo pršať a ty si si ma všimol.
Pribehol si ku mne a chcel ma objať, lenže ja som sa odtiahla a pozrela sa smerom, ktorým odchádzala ona.
"Videla si to?"spýtal si sa. Iba som prikývla a sklonila hlavu.
"Takže si to aj počula."pozrela som sa mu do oči. "Iste vraj si sa zamiloval. Gratulujem."povedala som ironicky a otočila sa na odchod.
Iba sa zasmial a ja som sa zastavila v strede pohybu. Otočila som sa na neho s nechápavým výrazom.
"Ty si to nepochopila?"kyslo som sa usmila. "Iste že hej. Zamiloval si sa do inej. Koniec rozprávky."zamrmlala som.
"Nechápeš to. Tá iná si ty."zasmial sa.
Pozrela som sa mu do oči. Slzy som mala na kraji.
"Ja?"spýtala som sa.
"Isteže ty."kvapky mi padali do vlasov a tvár som mala zmáčanú.
Posunul sa ku mne a perami sa optrel o tie moje.
Odvtedy milujem dážď.
