IrOnY

-5-

Nepríjemný zvuk mi rezonuje v hlave. Je stále silnejší a mne pomaly vadí. Po pár sekundách rozlepím oči a poobzerám sa po izbe . Slnko mi udrie do očí ako prvé a keď sa spamätám uvidím , že mám na sebe stále moje včerajšie oblečenie. Hneď sa mi vybavia spomienky na ten večer. Zbalila som chalana , chlapec bol v presvedčení , že zbalil mňa , chcela som ho ošukať a potom sa tam zjavil ten magor. Ten idiot ,ktorý mi pokazil šukačku. Och ako som naštvaná . Keby sa tu teraz zjavil tak by som mu vynadala.

Zvonček ,ktorý ma znova vyruší z premýšľania už nevydržím.

,,Už idem! Chápeš? Keď niekto neotvára znamená , že o teba nemá záujem!" postavím sa a pozriem sa do zrkadla. Špirála po celej tvári , rúž mám rozotretý na celom líci a o smradu čo mi ide z úst ani nehovorím. Pokrútim hlavou a prejdem do kúpeľne. Špirálu si utriem , rúž taktiež a vyčistím si zuby. Nie , že by mi záležalo ako vyzerám ale keď sa budem s niekým baviť dúfam , že v polke mojej vety neodpadne od toxického smradu z mojich úst.

*Crrrrrrn*

Znova ten posraný zvuk.

,,Už idem!" zakričím a rýchlo si vyzujem podpätky . Hodím ich do druhého kúta mojej izby a zídem pár schodov dole. S bosými nohami sa mi po kachličkách stúpa veľmi ťažko . Najradšej by som zaliezla naspäť do postele. Jediná vec ,ktorá ma núti ísť dole je nakopať tomu magorovi čo zvoní gule. Ešte , že je sobota.

,,Čo sakra chcete takto skoro ráno?!" skríknem a otvorím dvere. Keď uvidím osobu ,ktorá v dverách stojí zamrznem. Pozerám sa do hnedých očí ,ktoré ma včera potopili. Zatnem sánku a chcem zabuchnúť dvere no on sa strčí dovnútra. Zatnem sánku a rozmýšľam či mu vrazím hneď teraz alebo až za pár sekúnd.

,,Hovor čo chceš a okamžite vypadni inak volám políciu za nepovolené vniknutie." zasyčím a on sa v návale irónie zasmeje. Pozriem na neho a až potom si všimnem , že v rukách držím dve krabice s pizzou. Nechápem na čo ich má ale je mi to jedno. Nech vypadne. Okamžite.... a tie pizze by tu mohol nechať....

,,Práve si mi otvorila takže by to nebolo nepovolené vniknutie. A len tak pre budúcnosť. Hovorí sa násilné vniknutie. Ako budúca právnička by si to mala vedieť." zasmeje sa a to ma naštve ešte viac. Prečo sa do riti stará do mojej právnickej kariéry? K tomu som nikdy nechcela byť právnička. S mojou trémou a slovnou zásobou to ďaleko nedotiahnem. Vždy som si chcela otvoriť hotel. Áno to je moje. Nie nejaká vymyslená právnička , ktorá sa bije za práva zločincov a v prípade prehry by jej vyhrozovali odstrelením. Nie. To naozaj nie je moja šálka kávy.

,,Čo tu sakra chceš?!" skríknem a on vstúpi dovnútra a zavrie za sebou dvere. Obzrie si ma odspodu až k prsiam na ktorých sa zastaví. Sako ,ktoré mám stále na sebe si pritiahnem okolo pŕs aby sa mi na ne nepozeral.

,,Tvoj otec išiel na mesiac preč. Išli s Cassandrou na služobnú cestu do Prahy a keďže Londýn a Praha sú mierne ďaleko tak ma poprosil či ťa môžem každý druhý deň chodiť kontrolovať. Inak myslím , že spolu chrápu. Myslím Cassandru a tvojho fotra." kruci to nemyslí vážne. Zase odišiel bez toho aby mi niečo povedal? To tak strašne nie je fér. To som si myslela , že keď bol doma päť dní tak už neodíde. Chyba. Ako obvykle. Fajn na protest si pravdepodobne prefarbím vlasy ako minule. Ale si dám tetovanie?

,,Viem aké to je. Otec s mamou sú rozvedený a otec má doma každý deň inú. Potom odíde a som asi mesiac alebo dva sám. Preto som takýto soplák." povie a ja na neho nechápavo pozriem. Pokrčím obočie a pokrútim hlavou.

,,Brzdi ,parchant . Ešte nie sme v takomto štádiu. A ani nebudeme. Na to zabudni. Nezaujímaš ma." pretočí očami a prejde okolo mňa ako doma. Vojde do obývačky a sadne si .