Som na pokraji svetov
bez lúk slnka a kvetov.
Krajina jak noc čierna,
byť či nebyť?
Úzkosť ma zviera...
Dobre vidíme,
len srdcom...
to hlavné je
očiam skryté.
Píšem rád,
veľa zvládnem,
otočím sa vzad
a vidím
minulosť mi spánok kradne.
Klamal som,
kvety tu predsa sú.
Hoci pôda sťa starý lom,
moje spomienky tu vždy zakvitnú.
Pre mňa je raj,
tam kde si ty.
Prekrásny kraj
všade vidím kvety.
Tam som neraz sedel...
Pod dubom starým,
písal a vedel,
že najšťastnejšou ťa robím.
Skry, tam skry,
všetky svoje,
najtajnejšie sny
a zostanú len tvoje.
A potom prišla tma...
Akoby bol celý môj,
život iba snom,
túžba vzdialená.
a na konci žiaden boj,
len sviečka vo mne zhasína.
Hra na reklamu z telky,
nikto nevyháňa zbabelcov.
Svet je pre všetkých príliš veľký
a je ťažké byť umelcom...
A na koniec len tri slová:
Miluj, trp a odpúšťaj
Venujem Michelle4286 - mojej naj poetickej sestre, ktorú som asi naštvala a ktorá to so mnou písala... <3
