V dnešnej dobe je zazrak stretnúť pravých priateľov.Ľudom ktorým si veril ťa podrazia,potom sa tvária ako najväčší kamaráti,využijú ťa a znova podrazia.A takto to ide stále dookola.No a ja hovorím "karma sa o to postará".Ale dni plinú čoraz viac a ja som tá ktorá stále dostava rany do srdca..Pane Bože prečo som ja ťá ktorá vždy odpustí,zabudne a len tak to nechá plavať..A potom sa stažujem že mam zase ranu na srdci..Musim to zmeniť..Musím nájsť ľudí ktorým móžem dôverovať,povedať svoje najväčšie tajomstvá a keď sa aj pohádame tak viem že keď jej odpustím viem že mi NIKDY neurobí to isté...Keď si tak porozmýšlam,uvedomím si že mam maximálne 10 ľudí u ktorých viem že mi nikdy neublížia..a vždy si poviem "pár ľudi stačí,a som Bohu vďačná že ich mám".Aj keď niesme každý deň spolu teším sa na každé stretnutie s nimi a tie chvíle si užívam naplno.A aj keď sa naše cesty raz rozídu NIKDY na nich nezabudnem.Ďakujem že ste..
