LETO
Ležala v nemocnici. Zhoršilo sa to. "Prečo. Prečo ja? Ja už..už tu nechcem byť." Pomedzi slzy som jej povedal. "Nehovor to. Ty-my to zvládneme." A pobozkal som ju. Náš bozk bol plný smútku no lásky zároveň. "Lea. Vieš...vieš že-že ťa milujem. Však." Čelo som si oprel o to jej,a dýchal s ňou rovnaký vzduch. Pravou rukou ma chytila za líce a povedala. "Viem. Aj ja teba. Keby ťa nebolo. Nebolo by ani mňa." Zasmiala sa. No mne to na smiech nebolo.
