alone. // l.t.

20

a mala pravdu. sedel na posteli s veľkými slúchadlami na ušiach a s notebookom na kolenách. akonáhle ma zbadal, začal si dávať slúchadlá z hlavy dole.
"predpokladám, že to bola moja mama." odložil notebook no ďalej sedel na posteli.

"uh, áno, to ona mi otvorila, ale už išla preč." snažila som sa pozerať hocikam, len nie do jeho očí.

"kvôli čomu si tu?" periférnym videním si môžem všimnúť, že odo mňa ani raz neodvrátil pohľad. neviem, kde sa to vo mne zobralo, no už som to musela celé nejak sformulovať.

"pozri, neusmievam sa stále, môžem povedať, že až vôbec. nechodím na párty, neopíjam sa xx krát do týždňa, som sarkastická, nemám rada ľudí a nejem olivy. ale ak stále chceš, aby sme boli kamaráti, tak môžme byť kamaráti." skrížila som si ruky na hrudi a než som sa nazdala, bol louis pri mne a objímal ma.