WoMen's World!

Vždy som rada počúvala historky starších generácii, ktoré rozprávali o tom, aké to bolo za ich čias.

Najviac som očakávala momenty, kedy hovorili o vychytávkach z ich života.

Ten nadhľad ma vždy fascinoval a tak trochu som si želala, aby som aj ja v tak vyspelom veku vedela tak zdravo a racionálne uvažovať.

Som na svete vyše dvoch desaťročí, ale pár vychytávok by sa aj tak našlo.

Som žena, ale dá mi zabrať vychádzať so ženami. Sme jedno pohlavie, ale nie je to to isté! Stále pociťujem akési tiché rozproje. Je to snáď rivalita?

Pamätám si, že už ako dieťa som trávila čas s chalanmi. Už od plienkových čias som podvedome trávila viac času s nimi, ako s babami. Detstvo, ktoré vytlačilo plienky a dudle z môjho nezastaviteľného života mi stále vykreslovalo baby ako naprogramované uštipačné potvory.

Baby mi už vtedy prišli infantílne, bez ambícii, plné trendov a kto patrí do ktorej skupiny.

Už vtedy sa vytvárali neoficiálne VIP kluby báb, ktoré sa snažia dopomohnúť dospievaniu a urýchliť proces prírody správaním, ktoré by sa dalo prirovnať ku druhu zakomplexovaných žien v pokročilom veku (niektoré ženy by taktiež mali dospieť)!

Vyrastala som s partiou chalanov, s ktorými sme prečesali celé okolie. Bolo nám fajn!

Intrigy boli vystrihnuté zo života. Existenciu mi spríjemňovali normálni ľudia.

Nebol by to život, keby neprišla komplikácia. Tá si našla cestu priamo k dverám môjho domu!

Zaklopanie s nevynným tichým hlasom oznámilo, že som ušla z domu s partiou.

Nikdy nezabudnem nato, ako ocinové nové gumené Pumy šľapky jedný rázom stratili podrážku!

Ocino sa v momente vychystal prečesať celé mesto odhodlaný nájsť ma!

Ja som bola celý čas vo vedľajšej ulici a vyfasovala som od rodinnej tety sladkosti pre chalanov aj pre seba. Všetci sme kráčali s úsmevom nadopovaný čokoládou! Vždy mala v bare nachystané sladkosti pre ne/čakané návštevy. :)

O to väčšie prekvapenie ma čakalo, keď som zbadala pri hlavnej ceste ocina s kľúčami a nahnevaným výrazom. Rozuzlenie mi aj po rokoch z nevinnej debaty nafasovalo lyžicu adrenalínu priamo do hltanu, keď som sa dozvedela, že tá malá beštia bola "kamarátka z dvora".

Ako sa mi dostalo do uší, ani vyše 20 rokov procesu dospievania nevyužila nato, aby dospela. Ignorovala čas, ktorý mala a nevyužila ho efektívne. K dverách môjho domu vedela prísť sama, ale doteraz potrebuje všade doprovod a pozornosť. Kde sa vytratila samostatnosť a vývin? Vychytala status infantílnej ženy a červenej na semafóre. Zostala z nej vysoká uštipačná, afektovaná uškriekaná potvara, ktorá na riešenie fatálnych životných zauzlení potrebuje asistentov.

Možno už vtedy som pochopila, že ženy sú neprajné..

Dávam dole vlastné pohlavie a sama som ženou, ale čo narobim?

Len na rýchle porovnanie, teraz pracujem so ženou 9 hodín denne. (Vďaka Bohu za nedeľu, tá sa neráta). Život mi dáva zabrať.

Ale ja mám pri sebe správneho muža a každá chvíľa s ním mi dokonale vynahrádza momenty, kedy mi tŕpne mozog od adrenalínu!

Bože, Ďakujem Ti za mužov, Ďakujem, ze si chlap!

Urobte si deň tak dobrý, ako sa dá. Nech Vám cestu kríži beštia (nej je akákoľvek)

uržte si bradu vo vodorovnej rovine. Myslíte nato, že si nebudete kaziť psychické zdravie a nebudete ho kaziť ani ľudom, ktorí sa snažia s Vami uržať pohodu. Brada nesmie klesnúť a zabudnite na kúty! Tam Vy nepatríte! Tak sa tam nenechajte zahnať! Kútý sú určené pre nábytok, ale nie pre ľudí!

Vezmite svoj život do vlastných rúk a ľuďom, ktorí Vám chcú škodiť dajte červenú!

Nie vždy máte pri sebe semafór, ktorý Vás varuje, ktorá farba naskočí. Niekedy existuje len zelená a červená.

ak9.picdn.net/shutterstock

Verím v to, že Váš želený gombík vpustí do Vášho života len správnych ľudí.