One song, one story.

Hello

Práve prišla domov. Malé, chudé dievčatko menom Greta. Skončil sa jej krúžok fotografie ktorý tak milovala. Doma nikoho nemala a tak okamžite zamierila do svojej izby.

Zapla odkazovač. Väčšinou sa najskôr najedla, upratala si izbu, naučila sa. Niekedy jej na to ani neostal čas. Tak to bolo aj tento týždeň. Keď nefotila, pomáhala mame alebo menšej sestričke.

"Ahoj, to som ja." ozvalo sa z odkazovača a ona v ňom rozpoznala známy mužský hlas.

"Rozmýšľal som či by si sa po tých rokoch nechcela stretnúť." Tobias. Áno bol to on. Mladý, krásny, s hnedými kučerami. Nevidela ho už 2 roky.

"A o všetkom sa porozprávať." hlasno vydýchla. Bola to minulosť na ktorú nerada spomínala. Niečo čo by najradšej vymazala zo života. Stálo ju veľa síl zmieriť sa s tím.

"Vraví sa že čas zahojí všetky rany, ale mňa moc nevyliečil." Nápodobne. Pomyslela si.

"Ahoj. Počuješ ma?" počula až priveľmi dobre. Pred očami sa jej mihotali všetky krásne spomienky s ním. Aj tá posledná.

"Som v Kalifornii a snívam o tom čím sme boli pred tím." zamyslela sa. Ako to myslel? Boli skvelá dvojka. Nerozlučný kamaráti.

"Keď sme boli mladší a slobodný." Stále neboli starý. Prekvitali mladosťou. No boli spútaný. S vekom prišli povinnosti.

"Zabudol som aké to bolo, keď nám svet padol k nohám." Teraz už začali Grete po lícach tiecť slané potôčiky.

"Teraz je medzi nami rozdiel. A milión míľ." Keby mohla naskočila by na prvé lietadlo do Kalifornie. Lenže čo potom? Opustil by ju rovnako ako pred tím. Bez slov.

"Tak ahoj z druhej strany. Musel som si volať snáď tisíc krát, chcel som ti povedať že mi je ľúto, všetko čo som ti urobil. Ale ty si asi nebola doma." Nebola. Nepočula. Možno ani počuť nechcela. Prečo si toto neuvedomil pred tím? Keď ju opúšťal a ona musela začať odznova? Sama?

"Ahoj zvonku. Aspoň si môžem povedať že som to skúsil. Povedať ti, že som ti zlomil srdce. Ale teraz je to už jedno. Očividne ťa to už netrápi." Trápilo ju to. Priam zožieralo. Aj keď si to nepriznala.

Vypla to. Nemohla to už počúvať. Snažila sa mu zavolať, no nezdvíhal. A tak mu sama nechala odkaz.

"Ahoj. Ako sa máš?" Nič ju nenapadalo. Vždy keď boli spolu hovorili len o nej. Bolo jej to ľúto.

"To som typická ja. Stále hovorím len o sebe. Prepáč." ospravedlnila sa.

"Tak dúfam že sa máš dobre."

"Ako si sa dostal z toho mesta v ktorom sa nikdy nič nedialo?" Zaujímalo ju to. Stále blúdila v meste v ktorom vládol ten istý stereotyp. Stále tí istý ľudia na uliciach.

"Nie je tajomstvo že nám obom dochádza čas. Idem do Kalifornie." Ukončila to. Nevedela čo ovplyvnilo jej náhle rozhodnutie. Možno láska, priateľské puto.

***

O pár dní pozdejšie.

 Nočnou Kaliforniou sa prechádzal šťastný párik. On, s tmavými kučeravými vlasmi mal prehodenú ruku cez nízku brunetku. Vyzerali šťastne. Boli šťastný. Vrátili sa do čias spred dvoch rokov keď ich láska a priateľstvo vítali na každom kroku. Vyjasnili si všetko čo bolo treba. Chlapcov odchod a dievčatine zlomené srdce.

Dúfam že sa ti to páči. Bolo veľmi ťažké vymyslieť niečo veselšie na Hello, keďže pesnička sama o sebe je veľmi smutná a emotívna. Každopádne napíš mi do komentáru či sa ti to páči alebo nie. Ďakujem <33