Temnota pomaly padla na les. Tento les bola kedysi žiarivý, prekypoval zeleňou. No teraz, teraz je tmavý a chladný, nezostal tu jediný zelený lístok. To však nie je to, čo nás zaujíma. V tomto tmavom lese sa pohybuje malé biele svetielko. Keď podídeme bližšie, uvidíme čistobieleho koňa. Na jeho chrbte sedí jazdec, zahalený v bielom plášti. Svoj meč mal v pošve, luk aj tulec šípov na chrbte. Bol to samotár, nikto sa s ním nikdy nerozprával, nikomu nedal uzrieť svoju tvár vo svetle. Prischla mu preto prezývka Biely bojovník.
