Prebudila som sa v mäkkej posteli. Bola som v malom drevenom domčeku. Vedľa mňa stál Dream a žral seno z otiepky. Pohladila som ho a pozrela sa na nohu. Mala som ju obviazanú. Zrazu sa otvorili dvere a v nich stála plavovlasá dievčina. Zdala sa mi povedomá, akoby som ju už niekde videla.
,,Tak už si hore." povedala a podišla ku mne.
,, Ako sa cítiš?" spýtala sa. Chvíľu som bol ticho. Prezrela som si ju. Dlhšie bledé vlasy mala rozpustené. V ruke držala luk a šíp. ,,Je mi fajn, len mám pár otázok. Kto si? Kde to som? A kto..." nedopovedala som. ,,Počkaj, počkaj, veľa otázok máš. Preberme to postupne. Kto som? Som Bella, prostá bojovníčka. Si u mňa doma, ak sa to domom dá nazvať. A tá postava v čiernom? Bol to Čierny jazdec. Prenasledujú nás už celé stáročia." dopovedala. Zamyslela som sa. ,,O Čiernych jazdcoch som ešte nepočula. Viem ale, že patrím medzi Bielych bojovníkov, povedali mi to rodičia, predtým než zomreli. Chceli mi toho povedať viac, no..." slzy sa mi tlačili do očí. Bella ma silno objala. Vrúcne som jej objatie opätovala. Z očí mi ušlo pár slzičiek, ktoré som rýchlo zotrela.
,,Ako sa vlastne voláš?" spýtala sa ma Bella keď ma pustila. ,,Hope. Volám sa Hope."
