Night Changes (SK)

Prológ

  A bolo to tu. Nastal ten deň. Deň, na ktorý všetci čakali. Deň, ktorého sa všetci obávali. Deň, na ktorý sa všetci tešili. Deň, na ktorý nikto nikdy nezabudne. Bol tu deň posledného koncertu. Avšak, nebol to len hocijaký posledný koncert. Bol to posledný koncert pred dlho očakávanou pauzou.

Po piatich rokoch sa konečne dočkali. Po piatich albumoch prišiel oddych. Po štyroch vlastných tur prišlo vysnívané voľno. Po navštívení stovky miest prišla zaslúžená dovolenka. Po stopäťdesiatich dvoch vyhratých cien prišla ta najväčšia výhra. Výhra, z ktorej sa tešili najviac.

Harry, Louis, Liam a Niall. Štyria chalani, ktorí si žili svoj sen. Každý jeden deň zažívali to, po čom túžili celý svoj život. Prišli do tohto skazeného sveta slávy ako samostatní hráči, ale osud ich spojil dokopy. A aj napriek tomu, že začali ako piati, skončili ako štyria, a nikdy neboli silnejší. A práve preto sa chystali si užiť ich poslednú show čo najviac.

So zimomriavkami po celom tele vstúpili na štadión, kde to už o niekoľko minút mali celé odpáliť. So spomienkami v hlavách na celých päť rokov prechádzali prázdnymi chodbami kam doliehal krik nadšených fanúšičiek. Avšak, aj napriek tomu veľkému hluku, medzi nimi vládlo ticho.

Nikto z nich sa neodvážil prehovoriť. Nikto z nich sa neodvážil prerušiť to príjemné ticho. Užívali si to. Užívali si to známe kričanie. Milovali to. Milovali ten pocit, že všetcí tí kričiaci ľudia za tými stenami prišli práve za nimi. Robili im radosť. Pomáhali im. Zachraňovali ich. Ale všetko dobré, musí raz skončiť. A práve preto, nikto z nich nenabral odvahu vysloviť to slovo. Koniec.

Hovorí sa, že v najlepšom treba prestať. A títo štyria chlapci pochádzajúci z iných rodín, ale napriek tomu sú jeden pre druhého bratmi sa rozhodli, že teraz je ten správny čas. Dostali sa na vrchol. Prebojovali si cestu až na úplnú špičku. A aj keď nevyhrali nejakú hlúpu súťaž, ktorá im síce pomohla splniť si ich sen, vyhrali celý svet.

A práve preto si Harry, Louis, Liam a Niall naposledy zobrali do rúk ich mikrofóny, stúpli si do kruhu, popriali si veľa šťastia a s pyšnými úsmevmi na to všetko čo dokázali, sa postavili na svoje miesta čakajúc kým sa rozsvietia svetla a posledná show začne. 

- ak mám pravdu povedať, prológ mal vyzerať inak, ale na poslednú chvíľu som to zmenila a som rada, takto je to oveľa lepšie

- navyše som zmenila cez víkend aj názov poviedky, ktorý sa mi páči omnoho vyše ako ten pred tým

- a viem že posledná show nebude mať súvis s ozajstnou poslednou show, hlavne miestom, ale po pár častiach zistíte prečo som to tak spravila 

- takže už len dodám, že dúfam, že sa vám páči tiež a že si túto poviedku zamilujete :))