zápis č. 1

419 38 2
                                    

Milý denníček,
Nie, to znie divne. Ja budem namiesto oslovenia dávať... Dátum! Fajn, ešte raz.

3.9.2016
Štvrtok

Tak, už je to lepšie. Ale toto nieje to, prečo som si začala písať túto čudnú vec, s názvom denník.
Je to už celých päť rokov, čo chodím na toto gymnázium. Mám tu snáď milión kamarátov, je tu naozaj úžasne. Ale je to už aj celých päť rokov, čo... Hmm, divne sa mi to píše... Čo sa mi páči jeden chalan zo školy. Teda z našej triedy. Teda, nie že páči, skôr.. Akoby v ňom bolo niečo iné ako v ostatných, čo ma ku nemu, ako sa hovorí, priťahuje.
Heh, ešte teraz si pamätám, ako mi moja najlepšia kamoška oznamovala, že sa jej páči tiež. Najprv také že 'čo? To si zomňa striela?' no potom som zistila, že to nebol žiadny prank, no pravda. Stále sa ma pýtala, či je to v pohode a či sa na ňu nehnevám. Nehnevala som sa na ňu, to teda nie. Len ma naozaj zaskočila. ale to, čo som povedala, zaskočilo je!

,,Naozaj ti to nevadí? Nehneváš sa?" pýtala sa ma po stý krát.

,,Nie. Ale vieš čo to znamená?" opýtala som sa s úsmevom.

,,Eeh.. Nie?" trošku bojazlivo sa usmiala, pretože sa bála, že ju za to pohryziem.

,,Že mám dobrý vkus!" a obe sme vybuchli do smiechu.

Mám ju rada. A pamätám sa, ako sme si hneď potom na druhý deň sľúbili, že sa kôly chalanovi nikdy nepohádame.

...

Milý Denníček ✔Where stories live. Discover now