Baby nebude sedieť v kúte, ale na odtučňovacej klinike...

Môj najdrahší braček,

ak sa ti tento list dostane do rúk, znamená to, že tí zlí ujovia ho nezhabali a ja mám ešte nádej dostať za odtiaľto... Si môj brat a ja verím, že zachrániš svoju milovanú sestričku, ako sa na správneho brata patrí. A tak neváhaj a po prečítaní tohto listu zavolaj políciu.  Ak sa pýtaš, ako som sa tu dostala, odpoveď nájdeš v liste.

Asi tri mesiace potom, čo si odišiel do Ameriky som začala pracovať ako čašníčka v jednej reštaurácií. Nebola to bohvie aká práca, ale na zaplatenie výdavkov stačila. 

A práve tam som sa zoznámila s Pablom. Bola to láska na prvý pohľad. Ešte dodnes si pamätám, čo si objednal - vyprážaný syr s hranolkami a s tatarkou + pollitrák piva k tomu. Ja som mu dala extra hranolky a on mi dal extra sprepitné - a tak sa zrodila naša láska.

Začali sme spolu randiť, a tak započali najkrajšie mesiace môjho života.  Chodili sme do kina, na pláž, do parku, do reštaurácií na vyprážaný syr s hranolkami... A jedného krásneho večera ma požiadal o ruku.  Bolo to ako z romantického dojáku. Boli sme v letnom kine na Hriešnom tanci . Ležali sme na kapote jeho auta. Keď Baby s Johnnym dotancovali svoj finálny tanec, požiadal ma o ruku. 

(Och, ospravedlňujem sa za tie modré fľaky, to sú len slzy môjho nešťastia zmiešané s atramentom.)

Hneď na druhý deň sme začali našu svadbu plánovať.  Dátum svadby bol piatok, 13.3. 2015. Vybrali sme si tento dátum preto, lebo veď vieš, že babka s dedkom sa tiež brali piatok trinásteho a vidíš aké idylické manželstvo mali. Nie každý pár vydrží spolu 55 rokov...

Už sme mali všetko naplánované - obrad, hostinu, svadobnú cestu, dokonca sme mali vybranú pieseň (I've had time of my life)  na náš prvý spoločný tanec.  Nuž, ale nie všetko vyjde tak, ako si to človek naplánuje. Práve v náš svadobný deň sa stalo nešťastie. Kto by to bol čakal... 

Pablo si upravoval svoje vlasy v kúpeľni. A on svoje vlasy miloval. Rád hovorieval, že svoje vlasy miluje viac ako mňa. Naozaj nikoho nenechal ani len dotknúť sa ich. Jedine v rukaviciach. A ako si ich sušil, potkol sa o kábel fénu a padol do vane plnej vody. Ja som mu vždy vravela nech najskôr vypustí vaňu, predtým ako sa ide fénovať. Ach Bože, to bol idiot. Ale idiot, ktorého som milovala. 

A tak namiesto svadby sa konal pohreb. Jeho smrť ma psychicky položila. Nevedela som svoj žiaľ a svoje pocity kontrolovať. Raz som sa smiala ako psychopat, potom som plakala ako malé dieťa, inokedy som sa triasla ako dáky feťák závislý od heráku. A takto môj smútok pokračoval niekoľko mesiacov.

Veľkú útechu som našla až v jedle.  Nebola som nejako výberavá- hamburgery, čipsy, syry, klobásy, sladené nápoje... Jedlo bolo jediným zdrojom mojej radosti. Teda až na vyprážaný syr. Pri jedení syra som vždy revala ako malé decko. Raz som sa ním skoro udusila. Ale to je už iný príbeh...

Prvý mesiac som pribrala 30 kg. A potom ďalších 15 kg. Keď mi bolo už o čosi lepšie, zaobstarala som si dve mačky- Baby a Johnnyho. Neboj, nezjedla som ich. Boli to moji miláčikovia.  A vtedy do toho zasiahli naši rodičia. Keďže som vážila cez 100 kg a vlastnila som dve mačky, mama s otcom sa začali o mňa obávať, že skončím ako stará dievka.  Tak prebrali iniciatívu do vlastných rúk. Mačky dali do útulku a mňa prihlásili na trojmesačnú odtučňovaciu kúru na klinike v Púchove.

Spočiatku boli na nás milí, ale keď rodinní príbuzní odišli, započalo pravé peklo. Každý deň absolvujeme niekoľkohodinové túry a nekonečné tréningy. Taktiež dvakrát do týždňa nás nútia pozerať na ľudí, ktorí jedia. Každý večer musíme variť jedlo, z ktorého my ani kúsok nedostaneme. No strach a hrôza.Naša strava sa tu skladá len z proteínových tyčiniek, žltých tabletiek a vody. Keď u niekoho nájdu nejakú sladkosť, čo i len malý cukrík,  odvedú ho na samotku.  A odtiaľ sa len málo  ľudí vráti živých.  

Som tu už druhý mesiac a zhodila som 26 kíl. Snažila som sa napísať aj rodičom, len som nedostala žiadnu odpoveď. Buď sa k nim list nedostal, alebo si ho prečítali a myslia si, že som blázon.

Každopádne píšem tebe Mark, pretože tebe verím a viem, že aj ty mne veríš. Tak neváhaj a konaj... Ide tu o život. O život tvojej sestry.

S láskou tvoja Eva.