20.

284 43 4
                                    

Na to som ti povedala pár ostrých slov. Nereagoval si. Až keď som sa postavila a začala obúvať, prišiel si za mnou na chodbu a sledoval si ma.

„Prajem ti pekný život a nech sa ti vydaria skúšky."

Tvojou jedinou reakciou bolo zamrmlanie a vážny pohľad.

„Lenže ja to myslím úprimne. Ale asi máš pravdu, takto to bude lepšie. Vyplačem sa z toho a život pôjde ďalej."

Nikdy nezabudnem na tvoje lesklé modré oči. Ako si tam len tak stál a nič nepovedal.

Bola som naivná ak som čakala, že sa niečo zmení?

m o j i ch  p á r  s l o v :

chem len povedať, že zajtra nás čaká epilóg tohto "príbehu" ... nerada tomuto hovorím príbeh, kedže som zástanca názoru, že skutočné veci by nemali byť označované ako niečo vymyslené, možno domyslené... v každom prípade Vám dakujem za každé jedno prečítanie. :) 

Láska Klame.Where stories live. Discover now