,,Sveter." povedala som a pousmiala som sa pri spomienke na jedno z našich prvých stretnutí. Vtedy sa medzi nami ešte nič nedialo, no aj tak si to pamätám.
Na konci leta, tesne po strednej, sme s babami z partie boli na jednej dávno zabudnutej opekačke. Trochu sa pilo, trochu spievalo, trochu bláznilo...no hlavne sa veľa jedlo a zabávalo. S Ellie sme potom, okolo štvrtej nad ránom, kráčali na stanicu, aby sme chytili piaty autobus. Chalani, keďže boli gentlemani, alebo sa na nich aspoň hrali, nás šli odprevadiť, aby sa nám nič nestalo. Hoci boli dni horúce, noci mrazili až do špiku kostí a keď sme sa ako správne baby posťažovali, chalani pokračovali v gentlemanstve a obaja si svorne vyzliekli svetre, aby sme do príchodu autobusu nedajbože neumrzli. Ani jednej z nás neušlo, ako nám ich ochotne podali a to bez toho, že by sa na nás vôbec pozreli. Oliver mi svoj sveter dal bez najmenších problémov, bez toho, že by sme sa dobre poznali (vlastne sme sa predtým videli len raz a to len na niekoľko minút) a bez toho, že by to malo nejaký hlbší význam. Skrátka bol len dobre vychovaný, slušný a starostlivý.
A možno trochu podnapitý.
Každopádne, priveľký, trochu začmudený, no príjemne teplý a mäkký sveter som mu zabudla vrátiť a uvedomila som si to až doma. Vrátila som mu ho až o niekoľko týždňov, keď sme sa prvý raz stretli celkom osamote, no to už s mojim milovaným svetrom nesúvisí.
,,Sveter?" zamračil sa nechápavo. Niečo ako venovanie oblečenia mu zjavne kolená neroztrasie tak ako mne.
,,Tvoj tmavomodrý sveter." pokývala som hlavou a bez toho, aby som mu to ďalej vysvetľovala, som pokračovala v rozprávaní.
YOU ARE READING
20 reasons why I fall in love with you
Short Story„Prisahám!" povedal vážne. „Len mi to povedz." Vzdychla som si. Predsa len ho milujem, takže mu budem musieť hovoriť aj iné veci, nie len to, čím ma úplne dostal. „Tak dobre, ale nebudeš sa smiať!" povedala som a začala som rozprávať...
