Očami zohnutými v pocite odľahlou lúkou
Pozbieram silu vzdialenej krásy
Do náručí tichých hviezd ponúknem seba
Na dar tajomného kvetu
Odovzdám telo vĺn ďalekých svitov,
lebo duša nehmotná ma v slastí oblapí
Každú noc mi telo vyhasne,
No noc ako sny mi rozdáva,
Nehmotná sila vo mne na lúči mi energiu dodáva
Jemná rosa mi na kožu dopadá,
Ako chladný jazyk mi cez telo prechádza
V spojení túžby ponad sluch krásnej melódii
Precitám cez korene stromov v tíšivej nádeji
