Zobudila som sa ráno na izbe v nemocnici. Bolo mi zle a krútila sa mi hlava. Vstala som a podišla k umývadlu. Opláchla som si tvár , otvorila si dvere a smerovala za Hanrym. Pri dverách jeho izby som uvidela doktora ako vchádza von. Hneď som sa ho spýtala na Hamryho.
Ako mu je ? - spýtala som za zvedavo.
Hanry je vážne chorý. Musíme mu dať čas. Všetko záleži od neho či bude silný alebo...- nedopovedal.
Alebo čo ?! - opýtala som za zo strachom.
Noo....alebo..zomrie - povedal pomaly.
Čo ?! - povedala som a začala som plakať. Tak silno ako nikdy.
Doktor odišiel. Hneď ako som to počula zavolala som mame. Nezdvihla. Potom som za mnou počula nejaký známi hlas.
Emma ! - zakričal Niall
Čo tu robíš ?! - povedala som a utierala slzy.
Prišiel som za tebou. -povedal
A čo ten koncert v Amerike? - povedala som a prestala plakať.
Ty si dôležitejšia ako nejaký koncert. - povedal
Ďakujem ti Niall. - povedala som a zase mi s očí tiekli slzy.
Nie je začo. - povedal a dal mi servítku aby som si utrela slzy.
Je to ešte malí chlapec. Čo keď mi odíde ?! Čo si bez neho počnem?! Je to môj braček. Môj jediný. Ja nemôžem sa na neho pozerať ako bojuje o život Niall ! Nedokážem to. - povedala som a začala ešte viac plakať.
On je silný chlapec. Neboj sa. Bude všetko dobre. Hanry sa nedá len tak prekonať. On to prekoná neboj sa. Je silnejší než choroba. - povedal
Máš pravdu. Je to malí bojovník. Je silny. On to prežije. - povedala som.
Emma ?? - spytal sa ma Niall.
Čo ? - povedala som
Poďme domov. Nič tým neviriešiš keď tu budeš sedieť a plakať. Oddýchneš si a potom prídeme.- povedal
Nie. Zostanem tu.. Veď nikto tu nie je pri ňom nenechám ho tu ! - povedala soma pozrela na Nialla.
Emma.. Čo keď ochorieš aj ty ? Ti vravím aby si si dve,tri hodinky oddýchla a zase prišla. Veď vidím na tebe že si unavená. A už si raz odpadla. Poď! - povedal
Dobre. Ale len na pol hodinu. - povedala som.
O týždeň :
Vstala som ako každé ráno. Z nádejou že mi zavolá doktor a oznámi mi že sa hanry prebudí s kómy. Obliekla som sa a išla do nemocnice už skoro ráno. Niall ešte asi spal. Keď som bola pri jeho izbe , videla som doktora.
Pán doktor ! - zakričala som
Áno ? - povedal
Je mu lepšie ? - túto otázku som mu dávala každy deň.
Je v takom istom stave. - povedal
A môžem ísť ku nemu ? - povedala som
Len na 5 minut. A vezmite si plášte. - povedal
Ďakujem,- povedala som a rýchlo som sa obliekla do plášťa.
Keď som bola pri jeho posteli dala som mu ruku a začala rozprávať.
Braček. Hanry.. Tak by som chcela zase počuť tvoj hlas. Chcela by som aby si ma zase budil každé ráno. Hanry..prebuť sa. Urob to pre mňa.- chvílu som plakala no potom som začula.
"Sestrička"
Hlasim sa z novou kapitolou !!! Prep@čte že som nedala dlho tuto čast. Prepacte mi aj za chyby . dakujeeem
