Foxy&Mangle-Mali sme biť spolu

Sakra!

 

Asi hodinu som bol v bezvedomí. Priznám sa, nenávidim ten pocit, keď viem že som od SVOJEJ vlastnej krvi. Takže skôr než som rozlepil oči tak som pocítil niečo čo ma hladkalo po hrudi. Bola to Mangle. Otvoril som oči. Pomali. Uvidel som Mangle,,Mám ťa rád. Ďakujem že si so mnou." (len pre info, keď píšem tak sa až príliš vžívam do príbehu. To som začala revať XD. Vážne nerobím si prdel XP.) Mangle sa na mňa pozrela. Mala krásne žlté oči plné starostí, smútku ale aj radosti. Bolo vidno že plakala.,,Pre teba všetko."odpovedala mi. Ja som sa len usmial a ona mi úsmev obetovala. Snažil som sa posadiť ale nešlo to. Mangle ma totiž nechcela nechať sadnúť ,,Teraz musíš ležať." Až teraz ma napadlo rozhliadnuť sa kde som. Bol som v kid's cove. Ležal som na zemi v kalúži krvi. Ako to že vlastne mi animatronici máme krv? No to je jedno teraz sa musím viliečiť.,,Oddýchni si. Budem na teba dávať pozor." Povedala mi Mangle. Jediné čo som zo seba dostal bolo "Ďakujem" pretože som zaspal. Spal som 5-7 dní. Neviem presne. Iba hádam. U Mangle som ostal ešte 2 týždne. Rozprávali sme sa o totálnych blbostiach.

po tých spomínaných 2 týždňoch som zistil že som asi do Mangle zamilovaný. Týždeň som hrabal odvahu povedať jej to. Ale urobil som čosi takéto:

,,Mangle?"

,,Áno Foxyk?"

,,Jáá...(pol minúta tichá)"

,,Čo ty?"

,,Já, já som...(zas ticho)"

,,Tý si...animatronik."

,,Nie já by som si dal pizzu."

,,Wtf? To nevieš povedať hneď?"

,,Sorry. Ideš so mnou?"

,,Ty nikam nejdeš. Počkáš tu pokiaľ sa nevrátim jasné?"

,,Ale veď už som ok."

,,Nie niesi."

Potom sa zdvihla a odišla. Ja som si vzdichol. Musím jej to povedať!

Keď sa vrátila dala mi celú krabicu voňavej syrovej pizze.,,Dík. Ááa.." ,,Čo zas? Snáď nie že sa chceš posadiť?",,Nie ja ťa nemám rád" Mangle sa na mňa kukla takým škaredým pohľadom že som sa jej zľakol.,,Ty ko***zasratý." ,,Pretože ja ťa milujem." Mangle zmĺkla. Chvíľu sa na mňa kukala a potom ma objala.,,Aj ja teba."(zas revem XD). Takú krásnu chvíľku muselo, no ono proste muselo prerušiť škrabanie. Bolo to piskľavé škrabanie. Akokeby nejaký animatronik sa šúchal silno o kov. Približovalo sa to. Zrazu iba hlasné BUUUM. Zľakol som sa. Vyskočil som na nohy a pozrel som sa na to miesto kde to buchlo. ,,Ventilácia!" Skríkol som. Mangle sa na mňa nechápavo kukla. ,,Skry sa!" Hneď Mangle utiekla. Potom sa ozívalo iba BUUM TREEESK BUUM... Až to bolo úplne silné. Rozrazilo to ventiláciu. Divná vec na mňa skočila. ,,Niee!!" Začul som Mangle. Potom som prestal vnímať. Iba som sa pozeral. Zvuk, cit a ani čuch...nič z toho som necítil. Všimol som si že to je fialovo svietiaca postava. Purple gay! Rezol mi jednu do hlavy a upadol som do bezvedomia. Prebudil som sa až v nejakom vezení. Oproti mne som uvidel nejakého modro čierného animatronika jak ide preč s Mangle. Nepoznal som ho. Chcel som zakričať a povedať niečo ale nešlo mi to. Po mojom líci sa spustil vodopád sĺz. Nie nie nie. Hovoril som si v hlave a posadil sa. Takto som ostal sedieť neviem jak dlho. Nevnímal som nič iba som kukám do blba. Potom prišiel Purple Gay. A divil sa kde zmizla Mangle. Hľadal ju a ďalej neviem čo robil lebo som sa otočil a kukal som na stenu.,,Toto sa stať nemalo." Šepol som sám sebe.

po tom čo som sa prebudil, zistil som, zpe som zaspal v mojích slzách. Mangle. Mali sme byť spolu!

Čuuus ľudkovia. Čo hovoríte? Táto časť bola najdlhšia. +550 slov. Takže pokiaľ sa ti táto kapitola páčila, môžeš dať * čiže like poprýpade mi tu zanechaj nejaký pekný koment avšak i flow veľmi poteší.

Je toto koniec alebo nie? Hádajte XP.

Dáme 30 likov?