,,Ahooj!"
Zapišťala Aneta.
,,Čo tu robíš, Aneta? Nechodíš na moju školu."
,,Prišla som sa ti ospravedlniť za to, že som sa s tebou vtedy rozišla. Vieš, ja ťa ľúbim."
Zatvárila sa previnilo.
,,Eh? Pokiaľ viem, už spolu nie sme pol roka a teraz za mnou prídeš a začneš sa mi ospravedlňovať?"
,,Presťahovali ste sa, takže neviem kde bývaš. A keď sa tebe končí škola, ja mám tréning. Nezostalo mi nič iné ako prísť teraz."
Nadvihol som obočie.
,,Uvedomila som si, že ťa ešte stále milujem."
Pokračovala Aneta vo svojom monológu.
,,To si si mala uvedomiť pred tým, než si dala prednosť tomu šéfinovi s nagélovaným három a cigaretkou v papuli."
Odbil som ju.
Odrazu začal školník otvárať bránu.
Ďalší dôvod aby som odišiel.
,,A teraz choď preč, začína mi vyučovanie."
Dodal som.
,,Ale to mi predsa nemôžeš urobiť."
,,Ale môžem, rovnako ako si sa mohla so mnou ty rozísť, ja mám právo ťa teraz poslať do riti, maj sa."
,,Ryan,"
,,Čo chceš?"
Zatiahol som.
,,Počkaj, vysvetlíme si to!"
,,Maj sa."
Zopakoval som a rýchlo som sa pobral do školy.
YOU ARE READING
Empty words / pozastavené
Short Storyboli to prázdne slová, alebo mi hovorila pravdu? © All rights reserved #20 in short story