A Cow And A Marshmallow

Nathaniel...XII

Chcem jej to povedať, ale neviem ako.
,,Ja viem, že nie sme dobrí kamaráti, ale chýbaš mi!" vyhŕkne zrazu Siobhan.
Neviem, čo na to povedať.
,,Čo si mám o tom myslieť?" spýtam sa opatrne. Naozaj netuším, akú reakciu očakáva.
,,Že ťa... asi ľúbim," pípne. Čo teraz? Som v úzkych. Dostať ma odtiaľ môže jedine ona.
,,Aleee, ty máš to svoje dievča a naozaj vám do toho nechcem zasahovať-" pri náhlom spanikárení ju umlčím bozkom.
Keď sa odtiahnem, je celá červená.
,,Čo si mám o tom myslieť?" spýta sa so sklonenou hlavou.
,,Že ťa asi ľúbim." zasmejem sa a jej oči sa rozžiaria. Potom ale zmeravie.
,,Ty máš svoje dievča," oduje sa a ja vyvalím oči. Presne tak, ešte je tu Lindsey. Nemilujem ju, viem to, ale... ,,Miluješ ju, alebo nie?"
Dostala ma do slepej uličky.
,,Nie." šepnem.
,,Ako prosím?" spýta sa prekvapene.
,,Nemilujem." zatnem ruky v päsť a môj pohľad spočinie na zemi.
Očakávam otázku ,,Tak prečo s ňou teda si?", ale neprichádza.
,,Popŕcha." upozorní ma Siobhan a dodá: ,,Už pôjdem. Nesmiem zmoknúť."
Otáča sa na odchod. Prekvapím ju svojim gestom - chytím ju za ruku.
,,Zostaň."
Zaskočí ju to a chvíľu na mňa len pozerá. ,,Prosím."