Je to veľmi silná téma. Ak máš danú osobu skutočne rád, veľmi to bolí. Stratiť niekoho je neopísateľne zlý pocit. Srdce sa ti zovrie a slzy vyjdú na povrch tváre. Stratu niekoho nemusíš znášať ľahko, niekedy to môže trvať týždeň, niekedy rok, niekedy to neprejde nikdy. Ten pocit úzkosti - to, že na tú osobu neustále myslíš, ale vieš, že ona na teba čoraz menej. Pocit, pri ktorom si uvedomuješ, čo pre teba niekto znamenal, a ako ľahko si oňho dokázal prísť. Je ťažké získať si niekoho, no ľahké je oňho prísť. Strata je smútok. Smútok, ktorý ťa sprevádza každým dňom. Spomínaš na to, čo si stratil pri myšlienke, že to už nezažiješ, že je to len spomienka, ktorá ti navždy ostane v pamäti a nikdy ju nevymažeš, pretože pre teba znamená viac, ako čokoľvek iné na tomto svete - pretože len tá osoba ťa dokázala urobiť skutočne šťastným. Len ona ti dokáže spôsobiť malým činom veľkú bolesť. Chýba ti, ale nevieš, čo máš urobiť, aby to bolo znova také, ako predtým. Zrazu prestaneš žiť a iba prežívaš zo dňa na deň. Stále to bolí, a vieš, že to len tak ľahko neprejde, že to nebudeš vedieť predýchať a preniesť sa cez to. Potom nastane deň, kedy prestaneš cítiť zlo i dobro. Bude v tebe chlad, ale iba k tej osobe to nedokážeš. Nedokážeš urobiť z tak silného citu nenávisť.
