Kučeravý chlapec odetý v čiernom kabáte sedel na gauči a pokojne hľadel na chlapca pred ním, ktorý si ho vôbec nevšímal. Bol to brunet, ktorého vlasy mal začesané dozadu a na sebe mal len šedé tepláky a voľné tielko. Brunet zívol a potom sa pozrel na hodiny na svojom zápästí. Pokrčil nosom a potom sa zo svojej obývačky presunul do spálne, kde sa schoval pod prikrývku a vzápätí zaspal.
"Harry." Kučeravý chlapec sa otočil a uvidel pred sebou blond chalana, ktorý bol rovnako oblečený ako on. Kučeravec sa usmial. "Tak čo, ako sa ti páči tvoj prvý úlovok?" Spýtal sa ho blonďák a zaškeril sa.
"Čože?" Kučeravec mu venoval nechápavý pohľad, na čo sa blonďák schuti zasmial.
"No ten, čo ho máš ochraňovať, ty ochranca." Objasnil mu blonďák a kučeravec prikývol.
"Som tu ani nie deň a dnes len presedel doma." Odvetil pokojne.
"Len aby si neskončil ako ten pred tebou." Zasmial sa blonďák. "Nezostalo z neho nič... len obláčik prachu, ktorý sa rozplynul. Bol fuč." Povedal a pokrčil ramenami.
"Si blbec Niall." Odfukol si kučeravec.
"Váž slová, Harold." Prísne sa na neho pozrela blonďák. "Stále som tvoj nadriadený, ak niečo poserieš, skončíš ako ten pred tebou." Pohrozil mu a rozprestrel svoje krídla, ktoré doteraz schovával podobne ako Harry. Než sa kučeravec nazdal, blonďák už zmizol.
"Doprdele." Nervózne si povzdychol Harry a vošiel do izby, kde spal jeho zverenec. Sadol si na zem a oprel sa o dvere. Rukami si zašiel do vlasov a zamračil sa. Toto bolo prvýkrát, čo mu niekoho zverili. Bál sa, aby sa mu niečo nestalo. Zahľadel sa na toho chlapca, ktorý si pokojne chrapkal. Jeho vlasy boli postrapatené a na tvári mal jemný úsmev.
Harry rozmýšlal, aké by to bolo, keby nebol anjel. Čo ak by bol človek? Mohol by byť s ostatnými a zažiť pocit, zvaný láska. Aké by to asi bolo? Anjeli sú predurčený ochraňovať ľudí a položiť za nich život. Je to pre nich pocta, no Harry takto nerozmýšľa. V jeho hlave je vždy veta "Čo ak?"
Kučeravec sa postavil a pomalým krokom sa vydal k posteli bruneta. Pousmial sa nad ním a pohladil ho po ramene, no brunet jeho dotyk cítiť nemohol. Bolo to niečo ako bariéra... ľudia anjelov nemohli vidieť, nemohli ich cítiť, ani len počuť, za to anjeli mohli vidieť všetko. Boli svedkami vrážd, rôznych zločinov, hádok, no aj všelijakých rozkoší. Mohli vidieť, čo len chceli. Lúsknutím prstov rozprestreli svoje krídla a ocitli sa, kde sami chceli. To sa Harrymu nepáčilo, prišlo mu to nefér...
Opäť sa otočil a prešiel k dverám, o ktoré sa oprel. Pomaly sa zošuchol dolu, až si sadol a nahlas vzdychol. Privrel oči a snažil sa plynulo a zľahka dýchať. Nemal tušenia, čo má robiť. Má len-tak sedieť a hľadieť na toho bruneta, či niekam ísť. A aj keby mohol, kam by išiel?
• • •
Zdravím :) Čo hovoríte na tento príbeh? Páči sa? Má vôbec šancu pokračovať... viem, ešte sa toho neudialo veľa (takmer nič) predsa prvá kapitola. Budem rada za každý read, vote & komment :) vďakaa
YOU ARE READING
Angel » l.s.
FanfictionŽijeme vo svete plnom iných bytostí, o ktorých nemáme poňatia. Sú všade okolo nás, skrytý pred zrakom ľudí. Sú tu, aby nás ochránili. Bytosti, zvané anjeli.
