H e ✔

Poďakovanie

A je to tu...

Nečakala som, že skončím tak skoro..
Možno sa niektorí pýtate, prečo som príbeh ukončila zrovna TAK.
Je to vlastne hlavne preto, že nič iné nepokračuje. Nič iné tam už nechcem.

Takže vám všetkým naozaj ďakujem. Za všetko.

Tento príbeh pre mňa naozaj znamená a dlho si naň budem pamätať, pretože nebolo kapitoly pri ktorej na mňa nedoliehali spomienky.

Myslím si, že by som mala písať viac príbehov, ktoré pre mňa skutočne niečo veľa znamenajú.
(Prepáčte, ak toto celé poďakovanie bude dlhšie než zvyčajné poďakovania.)

Písanie išlo samo, pretože som písala od srdca. Nepotrebovala som premýšľať nad významom slov alebo tým, ktoré sa tam hodí lepšie, pretože mi to niečo vo mne našepkávalo.
Nemusela som si vymýšľať dej, pretože sa mi v hlave sám vybavoval.
Nemusela som vytvárať postavy, pretože prišli samé.
Ako do príbehu, tak i do môjho života.
Vtrhli bez zaklopania a nechali ma bojovať o to, ako sa s tým vysporiadam.

Cítila som, ako by tu naozaj bol pri mne a dýchal mi na krk.