Moja nádherná učiteľka

Nádherná noc

Anička si sadla ku mne blízko a ja som jej ukázala čo sme preberali a ďalšie veci ohľadom školy (úplne nezaujímavé veci). Ale potom sa to stalo prezerala si učebnicu, stretli sa nám ruky, ja som sa jemne usmiala a Anička tiež, no v tom vtrhla do kabinetu dejepisárka a všetko pokazila.

Anička sa ma opýtala či si nemôžme potykať a kedže ja som mala 17 a ona 24 tak to nebol až taký problém. Potykali sme si a navrhla mi odvoz domov, ja som súhlasila. Zistila som, že je to veľmi príjemné dievča, celú cestu sme sa rozprávali o mojom a o jej "životnom príbehu." Keď sme došli na miesto vystúpila som z auta, pozdravila sa jej a mierne sa usmiala ona môj úsmev opetovala a odišla k sebe do garáže.

Celú dobu som rozmýšľala len o jej nádherných očiach, a dlhých blond vlasoch.

Na druhý deň som prišla do triedy, sadla si do lavice a pripravila sa na angličtinu (ten najlepší jazyk). Počas hodiny sa na mňa stále usmievala, vyvolávala skoro stále len mňa čo sa mi veľmi páčilo. Na konci hodiny som si našla v peračníku papieryk na ktorom bolo napísané jej číslo a tiež "zavolaj mi, stále som na teba myslela ♥."

Aj keď som to nedala najavo tak v tej chvíli som bola najšťastnejší človek na svete. Škola konečne skončila a ja som sa vybrala s kamarátkami na autobusovú zastávku lenže som stretla Aničku, ktorá sa ponúkla, že ma odvezie síce na mňa kamarátky pozerali ako na debila keď som im povedala, že idem domov s autom aj keď vedeli že auto nemám (preto ten pohľad). Tak ma Anička odniesla zase domov. Rodičia neboli doma pretože odišli do Rakúska k maminej sestre na týždeň a kedže som bola doma sama pretože moja sestra bola niekde von s kamarátmi oslavovať. Tak som mohla zavolať Aničku k nám, zavolala som jej chvíľku sme sa rozprávali a ja som jej navrha že či by nechcela prísť na návštevu. Na moje prekvapenie súhlasila.

O 15 minút zazvonil zvonček na dverách a stála tam tá najkrajšia žena akú som kedy videla ♡.
Pozvala som ju ďalej, "kľudne si sadni" povedala som jej a tiež som sa opýtala či nechce niečo piť, odpovedala, že chce lej kolu.

Sedeli sme spolu na sedačke a pozerali horor. Anička sa veľmi bála a preto sa pritisla ku mňe bližšie, mne sa rozbúchalo srdce ktoré bilo rýchlosťou svetla. Anička sa len usmiala dvihla hlavu, jemne mi dvihla hlavu a potom ma pobozkala. To nebol normálny bozk, bol to nádherný a dlhý bozk, ktorý vo mne vzbudzoval všelijaké emócie, samozrejme len pozitívne.
Keď sme sa dobozkávali tak sme si pozreli do očí. Anička ma jemne pobozkala na krk ja som sa vôbec nebránila, potom sme si pomaly ľahly na pohovku.

Ráno sme sa zobudili v objatí a ja som stále nemohla uveriť tomu, čo sa minulú noc stalo.