Po prečítaní smsky nastúpila do školského autobusu a prisadla si ku kamarátke. ,,Čo tým myslíš, že dnes nikam nejdeš? Cara, je piatok! Dnes sa žije!,'' neustále presviedčala Caru Laura. Laura bola síce jej najlepšia kamarátko, no občas jej nedala vydýchnuť. Dievča, ktoré by prežúrovalo každý deň a i tak by ste na nej nezbadali kruhy pod očami, alebo inú nedokonalosť. Blond vlasy, štíhla, vysoká, modré oči. Ktorá z nás po tomto niekedy netúžila? Laura sa usmievala na Caru dokonalým chrupom. Na obyčajnú brunetu, nízku, so zelenými očami. Celý svoj život je označovaná za priemer. Vo všetkom. Známky, tvár, postava, či výška, je to jedno. Proste priemer. Nič. Ani plus, ani mínus. ,,Laura, fakt nemám chuť prepiť noc, keď zajtra brigádujem. Nie každému všetko kúpi fotrík, niektorí si musia aj zarábať,'' odpovedala Cara trochu unáhlene, no hneď sa usmiala, akoby to bol vtip. Nebol. Peniaze. Ďalšia vec, ktorá Laure nikdy nechýbala. Ešteže to vzala dobre a usmiala sa tiež. No potom to zas začalo. ,,Máš 17 a tvoje skúsenosti sú na..bode mrazu,'' škerila sa. Nechcela Caru uraziť. ,,Priemer?'' prevrátila očami, na čo Laura ukázala palec dolu. Ešte horšie. ,,No fajn. U koho?,'' vzdala svoj odpor Cara. Nie len pretože má na Lauru slabosť. Laura sa nevzdáva. Nikdy.
YOU ARE READING
The Truth (SK)
Teen Fiction,,Áno, vzťahy sú komplikované. Prečo myslíš, že som nezadaná?" ~ Pozrela sa rovno do jeho prenikavých očí. Očí, ktoré mali odtieň nebies. Mohla to byť sekunda, mohla to byť hodina, ale záleží vlastne na čase? ~ ,,Občas mi to príde také..plytké. O čo...
