Toto sa mi snáď len sníva

Podivné sny

Prológ
Zobudila som sa v lese. Všade bola tma, len kde tam bol les osvietený mesačným svitom. Nevedela som, kde som, a ako som sa sem dostala. V diaľke začala húkať sova. Bože, zachráň ma. Začala som bežať ani neviem kam. Narazila som do niečoho tvrdého. Zdvihla som hlavu. "Och nie" pomyslela som si. Bol to nejaký chlap. Na miesto očí mal čierne diery, a z líc mu vytekala krv. Pri myšlienke, že tu predomnou stojí so sekerou v ruke ma veľmi znervózňovala. Chlap zrazu prehovoril: "máš čas na rozbeh, ale ak chceš, môžeš tu so mnou zostať." lišiacky sa na mňa usmial. Bez rozmýšľania som sa rozbehla do lesa. O chvíľu som počula jeho dych v pätách.
"Toto je môj koniec"
Pritisla som sa k stromu a zavrela oči. Čakala som...