Toto sa mi snáď len sníva

Piatok 13.

Tieto sny má trápia stále. Každú noc bez výnimky. Stále sa ráno zobudím so slzami v očiach. A dneskajšok nebol výnimka.
Dnes je 13. 5. a je piatok. Piatok 13. Nevadí, pri najhoršom sa iba pohádam s učiteľkou, ale mamou. Nič neobvyklé, keďže sa strašne rada hádam. No...čo už, u nás doma by neprešiel deň, keby sme sa obyšli bez hádky.
"Sarah, preboha vstávaj, zaspala si" budila ma mama. Vždy povedala, že som zaspala, ale nikdy to nebola pravda. Pozrela som sa na mobil a bolo 7:30 a škola začínala o 9:00.
"Ešte som mohla polhodiny spať. Mám nastavený budík, tak prečo ma stále budíš?"
Opýtala som sa mamy, no ona len pokrútila hlavou a odišla z izby. Nič nezvyčajné.
Zišla som do kúpeľne a začala sa maľovať. Dala som si make-up, špirálu a linku. Viem, dosť som sa maľovala, ale musela som, bez toho som to proste nebola ja.
Zišla som dole a bolo 8:15. Naraňajkovala som sa len tak, aby bolo, keďže veľmi veľa nejem. Nikdy som nemohla jesť veľa aj keď som chcela.
Obula som si tenisky, nasadila slnečné okuliare a išla do školy. Školu som neznášala, aj keď som patrila k skupinke obľubených. Bola som vysoká, chudá. Havranie vlasy tesne nad zadok som mala rovné, zelené oči, čistá pleť. No...stelesnená dokonalosť. Ja viem, som narcis, ale ja vždy. Vošla som do triedy a sadla si ku svojej bonďavej naj kamoške Nikolke. Toto dievča bolo stelesnením diabla. A ja s ňou. Čo sa stalo, to sme mali na svedomí my dve.
Práve zazvonilo, ale mne sa do triedy nechcelo a tak som si v škole sadla na schody. Nikdy som nebola úplne normálna. A to som nemyslela tým, že som sa flákala, mala zlé sny...skôr, že som sa narodila s tetovaním a červenými vlasmi. Nikto to nevedel vysvetliť. Ani ja sama. Keďže sa mi moje prirodzené červené vlasy moc nepáčili, farbila som si ich na čierno. Hlavne nenápadne. O týchto veciach nevedel nikto. Ani Nikola. Zbytočne by to rozoberala.
Do triedy som vošla 10 minút do zvonenie. Práve sme mali matiku, ktorú som zo všetkého neznášala. Učiteľka ma nemala rada, a ani ja ju.
"Zdravím." vošla som drzo do triedy. Moji debilný spolužiaci na mňa pozerali, ako keby som spadla z jahody.
"Slečna Smith, zase neskoro" ozvala sa tá krava.
"Kde ste boli?"
"Viete, nechcelo sa mi vás počúvať, a tak som sedela na schodoch" pokrčila som plecami a odišla si sadnúť na svoje miesto.
"Tak toto si vyprosím, ale viete čo, ja na rok nematurujem z matiky, ale ty hej, takže si rozmysli, čo robíš." povedala podráždene a odpochodovala z triedy.
Zvyšok dňa som "poslušne" presedela v škole.
Večer sme sa s Nikolkou vydali do centra, keďže bol piatok a rozhodli sme sa to osláviť.
Nalievali sme do seba vodku a tancovali.
Ráno som sa zobudila so strašnou opicou. Ani neviem, ako som sa dostala domov. No to je jedno. Radšej som zase zaspala.
Zase som mala sen. Veľmi zaujímavý...