„Почему я с тобой?" rozliehalo sa mi hlavou a moje ruské podvedomie nadomnou získavalo stále viac a viac kontrolu.
„Because you love me," odpovie mi z druhého konca miestnosti. He's wrong. I hate him.
„ПОЧЕМУ?" zopakujem, nahlas, rozhodnutá, že už to ukončím. Už ma to nebaví. I hate pretending I love him. I can't help myself hating him. The more he loves me, the more I hate him.
„l'd rather you didn't," I say, thinking about the end. About the future. About everything.„Why do you do this to me? Why are you so cruel?"
„I told you- The more you love me, the more I hate you."
„Почему?"
I can't even answer this question. I can't even answer my thoughts. I just ran out of the life. Jebať.I can't even think of me as much as I think about death. My heart beats slower and slower and the more and more cruel I'm becoming. I got used to it. I got used to pain I have to live with. No one will ever understand. Neither he can.
Why did I become so cruel? Почему? Maybe broken heart. I'm so cold that my demons stopped hiding. I'm a demon. And he's a demon, too.
„It's the end," I tell him after a while.
„How do you mean, the end?"
„The end of everything."
„I'm afraid."
„You should have gotten used to it."
„I tried to."
„I don't care about trying. I never did."
„You should."I'm weird. I need love but I don't deserve it. I didn't even try. I don't want to live.
It's the right time to die.
„You should leave. I'm sorry I didn't love you," I try to persuade him.
So good boy. But so sadly fallen in love.„Why do you want me to go? You have never wanted me to go. What's wrong?"
„I hate you. Please, go, please."
Zase som musela všetko dosrať. Nezaslúžim si tak dokonalého chlapca. Miluje ma, nenávidím ho. Nenávidím. Chcem byť sama. Sama a len a len sama. Chcem utiecť, ale nie je kam. Otvorím šuflík. Siahnem po tom. Je to tam. Je koniec.
Ešte dlho sa odhodlávam sa zabiť a stále nemám dostatok odvahy. Nenávidím sa za to. Posledný krát prehltnem tabletku antidepresíva, ktorá vo mne vyvolá pocit úzkosti. Som trochu kľudnejšia, ale desí ma to.
I decided to do it. After a long while, I put the knife in my hand. I loved him. Why do I get it now? I have no time. I must kill myself.
Hrot je taký ostrý, až ma to vydesí. Bude to rýchlejšie. A nebude to tak bolieť. Už len trafiť srdce. Bude po všetkom. Žeby konečne nájdem pokoj? Alebo len večný zmätok? Srdce mi bije viac a viac. Uchopím nôž pevnejšie. Vyzlečiem si tričko, nechám si iba podprsenku. Som pripravená. Urobím prudký pohyb rukou a zacítim nôž v hrudi. Bolí to, ale nie tak, ako som si to predstavovala.
Chce sa mi spať. Zahmlieva sa mi pred očami. Zrazu pochopím zmysel života-smrť.
„Почему?" vzdychnem z posledných síl. Viem, že už je koniec. Je po všetkom. Som vykúpená.
„Почему?" pošepkám naposledy...(Pozn. autora:
Почему? -rus. "Prečo?"
Почему я с тобой? -rus. "Prečo som s tebou?)