Matthew Lancaster (yOUrANGEL2)

°12°

"Ahoj, Aďka." usmial som sa aj keď viem, že to vidieť nemohla. Bolo úžasné opäť počuť jej hlas.

"Matt? Matthew si to ty?" v jej hlase bolo počuť úľavu, strach, nadšenie, no proste všetko dokopy a vyznelo to dosť chaoticky.

"Upokoj sa, Aďa. Sóm to ja, sóm v pohode, svet je krááásny, je tu teplo, sú tu skvelí ľudia, mám skveléé bývanie, všetko je ok, je tu krááásne a je tu veľa teplá, a vlastne to som ti už hovóril."rozrehotal som sa ako debil na celé okolie

"Počkať, počkať! Ty nie si vo Fínsku?"
raz sa neviem zbaviť pocitu, že sa ku mne chová ako moja matka.

"Nie sóóm."

"A, preboha, kde si?! Matthew, okamžite mi povedz, kde si?!"

"Aj by som ti to póvedal, ale *štik* nééviem."zas som vyprskol smiechom ako imbecil a rehotal som sa ďalej.

"Kriste, ty debil, ty si pil!"

"Vážnééé?" a zas som sa začal rehliť ako dement.

"Vieš čo ty debil? Keď sa ukľudníš a vytriezvieš sa mi ozvi! Ale to asi pánko neurobí, lebo až keď je pod vplyvom alkoholu sa rozhodne niekomu dať vedieť o sebe, že žije! Si totálne nezodpovedný magor!"a zložila.

"Do-riti!" zanadával som a s trpkým výrazom som sa pozrel na Jacka.

"Kamoš, mali by sme ísť." povedal a dotkol sa môjho ramena.

"Robíí--š si sran...du?! Teraz," odmlčal som sa "keď tu zašína byť najväšia prša ma ťaháš domov? Ty si fákt magor." prehltol som jantárovú tekutinu a kývol som na barmana.

Barmam veselo nalieval a mne bolo čoraz lepšie na duši. Neviem ako, no z ničoho nič pri mne stála Lisa.

Chcel som vydať zvuk medzi smiechom a prekvapením, ale znelo to ako niečo medzi smiechom a grgnutím.

"Prasa." poznamenala a odvrátila pohľad. Postavil som sa z barovej stoličky a vletel som rovno do jej náruče.

"Hups." zasyčal som a usmiel som sa nad jej neobyčajnou krásou. Elisabeth bola naozaj krásna.

"Postav sa, lebo skončíš na zemi." precedila cez zaťaté zuby na čo som sa len skúpo usmial.

"Pusu?" našpúlil som pery a čakal kývkajúc sa dopredu a dozadu. Namiesto sladkého a nevinného bozku som zinkasoval poriadne tvrdé a štipľavé zaucho.

"Au. A to bolo za šo?" šúchal som líce v snahe aspoň trošku utlmiť bolesť.

"Padaj domov!" sykla a viac som nenamietal. Hneď mi bolo jasné, že túto nežnú krásnu dámu sa neoplatí nahnevať. Okamžite som vypochodoval z baru a začal zúfalo hľadať Lisino auto.

"Tu." zvolala a priam ma sotila dnu do auta. "A skúsiš mi ogrcať auto!"

"Áno mami." padol som na sedačky a zobudil som sa ráno s príšernou bolesťou hlavy. Nepamätal som si na nič. Jediné, čo som vedel bolo, že Elisabeth je to najkrajšie dievča na svete. Digitálne hodiny ukazovali niečo po pol šiestej večer. Takže som prespal celý deň. Fasa. V dome bolo strašné ticho. Rozhodol som sa ísť von.

S postavením z postele prišla otrasná bolesť do hlavy až ma vrátilo späť.

Zvuk bosých nôh sa potichu odrážal od stien dlhej chodby.

Bol som presvedčený, že som v dome sám, pokým som nezačul tiché vzlyky, ktoré prichádzali z balkóna na konci chodby.

Na balkone sedela Lisi s balíčkom vreckoviek a fľašou whiskey.

"Ahoj." prudko sa otočila a začala si utierať opuchnuté oči.

"Matt.." hlesla a smrkla.

"Prečo plačeš?" posadil som sa k nej. Neodpovedala. "Je to kvôli.." nestihol som dopovedať.

"Nie! Nie je to kvôli tebe!" po týchto slovách som ostal zaskočený. Prečo by to malo byť kvôli mne?

"Je to kvôli nemu?"

"Kvôli komu?" vrhla na mňa nechápavý pohľad.

"Tuším sa volal Dinh." po týchto slovách odtrhla pohľad a zapozerala sa do prázdna.

"Odkiaľ to vieš?" jej hlas mal stále tóny nevinnosti ale bol o niečo chladnejší a zraniteľnejší.

"To je jedno Liss." pokrútil som hlavou.

"Nie je to jedno, Matthew!" prudko vstala a prešla k zábradliu.

"Liss, jedno akurát nie je to, čo spravil ten dement."

"Nehovor o ňom tak." šepla, že som ju ledva začul. Postavil som sa a prešiel k nej. Samozrejme s tým prišla ďalšia vlna bolesti.

"Elisabeth, on ti ublížil. Nemá právo aby si ho obhajovala." pozrel som sa na ňu a opäť som som si uvedomil, aká je krásna. Keď som si uvedomil, ako jej ten magor ublížil, pichlo ma v hrudi.

"Nie, Matt. Nerozumieš tomu. Mám strašnú minulosť. On ma chápal a potom urobil strašnú vec a ja.. A ja neviem či som mu to schopná odpusiť. Bolelo to veľmi a stále bolí. To, čo spravil bola tá najhoršia vec v mojom živote. Ale začínam mať pocit, že po tom všetkom som si toto celé zaslúžila." slzy už nedokázala udržať a pustila ich von.

"Lisi," otočil som si ju k sebe a vložil ruky do jej dlaní "nech je tvoja minulosť akákoľvek, nikdy nebude horšia ako moja. O tom sa môžme porozprávať neskôr. Pamätaj si na to. Nič horšie nie je, ako to s čím žijem ja. Liss, si milá, dobrosrdečná, krásna mladá baba. Nemá význam aby si sa takto mučila. Nerob to. Už nikdy nedovolím aby ti niekto ublížil. Nikdy, nikto. Keď budeš mať problém, príď za mnou. Ak sa budeš chcieť porozprávať, som tu. Ak sa budeš chcieť ísť sťať pod obraz Boží, nech sa páči, opäť som ochotný. Ak budeš chcieť ísť nakupovať, som pripravený. Aj keď už teraz viem, ako utrpia moje ctené nožičky. Budem tu vždy. Aj keď nebudeš chcieť aby som tu bol, ja tu budem. Sľubujem. A ty mi sľúb, že vždy prídeš." na konci môjho monológu sa usmievala. Aj keď cez slzy, ale bol som si istý, že je to ten najkrajší úsmev na svete.

"Sľubujem." hodila sa mi do náruče. Pobozkal som ju na vlasy a takto sme stáli pri západe slnka.

♥♥♥