"Sarah, vstávaj, o 30 minút vyrážame" zakričala na mňa mama zkuchyne. Rýchlo som sa postavila z postele, spravila si rannúhygienu, obliekla sa do kvietkovaných šiat a vybrala som sa zamamou do kuchyne. "Raňajky už nestíhame, najeme sa po ceste,nalož si svoje veci do auta" prikázala mi mama. O 20 minút smemali všetko zbalené a konečne se vyrazili z domu. Po pár minútach cesty som zaspala a zobudila som sa na otcov hlas, oznamujúci žesme dorazili na miesto. Hneď ako som vystúpila z auta, začala som vynášať krabice s vecmi do domu. Medzitým ako som si vybaľovala veci, mama navarila obed a prestrela stôl. Spolu sme sa všetci naobedovali a pokračovali sme v upratovaní a vybaľovaní. O siedmej som už mala všetko hotové a tak som sa rozhodla, že sa pôjdem prejsť po meste. Keďže vonku bolo už chladno, prehodila som si cez plecia riflovú bundu, zobrala som si kabelku, kde som si hodila mobil, slúchadlá, kľúče a peniaze. Cestou do mesta som si do uší pustila pesničky. Spokojne som si vykračovala po Hviezdoslavovom námestí s kávou v ruke, keď zrazu do mňa niekto vrazil a obsah kelímka sa mi vylial na šaty. "Prepáč, nehcel som" ospravedlnil sa mi celkom milý chalan s krásnymi zelenýmiočami a svetlohnedými rozstrapatenými vlasmi. "Nič sa nestalo"usmiala som sa na neho. "Som Alex" s úsmevom sa mi predstavil a natiahol ku mne ruku. "Sarah" tiež som sa mu predstavila a ruku som prijala. "Ešte som ťa tu nevidel. Si tu nová?" opýtal sama Alex. "Áno, dnes sme sa tu s rodičmi presťahovali." Chvíľu sme sa ešte rozprávali, kým mi nezavolala mama že mám ísť domov. Rozlúčila som sa s Alexom a rýchlym krokom som sa pobrala domov.
