VOĽBA - HRY O ŽIVOT

1.

Ruky sa mi triasli. Rozmýšľala som, či je to dobré rozhodnutie.

Pomalými krokmi som prešla do rady. Poobzerala som sa okolo seba. Ktorékoľvek z týchto detí môže ísť do arény. Aj to malé dvanásťročné dievčatko vedľa mňa v tých tyrkysových šatách, aj ten ani nie trinásťročný syn obchodníka, čo práve prešiel vedľa mňa. Každému, kto tu dnes stojí, ide o život.

Som síce v prvom kraji, kde by mali byť, čisto teoreticky, samí profesionáli, ale to nie je pravda. Nie každý rok sa nejaký prihlási a preto často v Hrách umierajú kľudne aj dvanásťročné deti.

Postavila som sa do radu s 15 ročnými dievčatami. Niektoré, ktoré vedeli, čo sa chystám urobiť po mne hodili smutné pohľady. Aj tak ma neodhovoria...

Pohľadom som zablúdila ku chalanom a hľadala Williama. On jediný mi bude chýbať. Je mi ako rodina, ktorú som nikdy nemala. Po chvíli som ho našla. Mal oblečenú belasú košeľu a čierne nohavice. Pozrel sa na mňa a jeho oči sa stretli s tými mojimi. Povzbudivo prikývol. Držal mi palce.  Nadýchol sa. Asi sa chystal niečo povedať, ale prerušil ho hlas Astrid, sprievodkyňy 1. kraja, ktorá sa dnes znova prekonala v pestrofarebnosti oblečenia. Krikľavoružové pančuchy, zelená sukňa a modrá blúzka spolu síce vôbec neladili, ale Astrid to asi bolo jedno. Napravila si svoju striebornú parochňu a usmiala sa do davu.

Začala klasickú prednášku, ako každý rok. Temné dni, história Panemu, prečo Hry vôbec existujú. celé obecenstvo zadržalo dych, keď Astrid povedala:" Nech šťastie stojí vždy na Vašej strane,"  a podišla ku dvom veľkým skleneným guliam.

" Dámy prvé," zalovila rukou v guli a vytiahla jeden papierik.

"A vyvolenou prvého obvodu sa v 39. Hrách o život stáva...." dramaticky sa na nás pozrela. Všetci zadržiavali dych, len skupinka asi desiatich dievčat úplne vzadu sa usmievali, ako keby bol dnes len ďaľší nudný deň a nie Hry o život.

"Slečna ... Tamira Wespanzová!" zakričala. Väčšina dievčat si vydýchla. V diaľke sa ozval plač. Predrala som sa smerom k pódiu.

" Hlásim sa za vyvolenú!" povedala som. Astrid sa iba usmiala. Tamira na mňa iba vyjavene hľadela. Pravdepodobne nečakala, že sa za ňu niekto prihlási. Vydýchla si.

"Keďže si bola prvá, budeš vyvolená prvého obvodu!" povedala a pohľadom si ma premerala.

"A tvoje meno je...?"

"Alyx. Alyx Woodová," povedala som. Všimla som si, ako Williamovi začali tiecť slzy a krútil hlavou. Astrid mi kývla, aby som vyšla ku nej.

"Máme vyvolenú!" zajasala a prišla tento krát ku gule s chlapčenskými menami.

"A teraz páni!" ozvala sa a zalovila v mori papierikov. Len nie William. Len nie William...

" Vyvolený prvého obvodu v 39. Hrách o život sa stáva pán....." otvorila papierik.

" Pán  James Emen!" zakričala. To je Williamov brat!

" Hlásim sa za vyvoleného!" ozval sa hlas.

"A vaše meno?" spýtala sa Astrid.

"Som William Emen!" povedal a moje srdce sa rozbilo na tisíc kúskov.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Pozn. autorky:

Tááááákže prvá normálna kapitola je na svete.... Pls dajte vote alebo comment.... :D

A samozrejme píšte, či ste zatiaľ spokojný s dejovou líniou....

Vaša

                           HANNAH