Tajomná Škola

Prvé emócie a záhady

Začalo to všetko už pri príjimačkách na strednú hereckú školu . Katarína, Lujza, David a Erik sú kamaráti už od škôlky. Ako došli do triedy že si idú napísať prijímačký, hneď sa im niečo nezdalo na učiteloch, ale vraveli si že to su iba predsudky proti novým učiteľom. Chovali sa divne, keď sme sa na nich pozreli, videli sme ich divný, hororový pohľad. Počas prijimačiek sa okolo nás prechádzali, ale nepozerali nám do testu, ale snažili sa nám pozerať do očí.

,,Jos všetci sme boli prijatý a dokonca do rovnakej triedy."

PRVÝ DEŇ:
Pocity z novej školy sú proste úžasné.
Strašne som sa tešila na prvú hodinu herectva. Dúfam že si nájdem prácu ako herečka. Hneď na prvú hodinu herectva sme sa učili samé blbosti. A každú hodinu to isté, učitelia mali strašne krvilačný pohľad plný nenávisti. Rozhodli sme sa preskúmať čo je za tým. A tak sa aj stalo. Rozhodli sme sa preskúmať všetko, čo sa len dá, a zozbierať všetky dôkazy. A tak sme začali pátrať.

DRUHÝ DEŇ:
Hneď ako sme došli do triedy, začali sme prehľadávať stoly hlavne stôl triednej učiteľky. Snažili sme sa, aby sme to stihli kým nedôjde triedna učiteľka. Nanešťastie sme to nestihli. Hneď ako sme prehľadali stoly spolužiakov prišla triedna učiteľka. Našťastie došla skôr ako sme sa dostali k jej stolu. Keďže prvá hodina bola matematika s triednou museli sme sa učiť a nemyslieť na to čo sme riešili. No hneď ako odišla sme sa "rozbehli" k jej stolu. Našli sme tam jeden dôležitý dôkaz. Bol tam heroin v striekačke. Hneď sme bežali za riaditeľkou. No nebola tam tak sme to využili a pohrabali sme sa jej v stole, no našli sme tam iba prázdnu striekačku. Asi si ho pichla ešte pred tým než sme došli. Vedeli sme že tým že jej oznámime učiteľkinu závislosť na heroine nič nevyriešime, iba by sme z toho mali problémi. Tak sme sa rozhodli, že zariadime aby sme zostali po škole. A aj sa nám to podarilo. Keďže, sme zostali po škole tak sme mali šancu pohrabať sa v stoloch učiteľov. Lenže! Tu bola jedna chybička a to tá, že sme sa museli nakoniec zbaviť učiteľa, ktorý nás mal na starosť. A tak sme ho opili chlastom a utekali sme prehľadávať stoly učiteľov. Hneď ako sme sa dostali k poslednému stolu uvideli sme tam niečo z čoho sme mali nočné mory. Bola tam ľudská ruka. Lujza: ,,Ľudia ja sa strašne bojím poďme radšej preč."
Katarína: ,,Myslím, že môžem hovoriť za všetkých, aj mi sa strašne bojíme."
Erik: ,,Baby máte pravdu poďme radšej preč, cítim, že sa tu stane niečo zlé."
David: ,,Myslím, že by sme to ešte nikomu nemali povedať, keď sa to stane ešte raz, tak určite aspoň rodičom to povedzme, môže to byť predca aj pomôcka na hodinu herectva. Ale aj tak si pre istotu dávajme pozor."
No lenže kým sme stihli zatvoriť šuflík došla riaditeľka, bola taká ospala až vyzerala ako zombie. No nanešťastie naozaj zombie bola. Mala celé krvavé ústa a oči. Potom som si uvedomila že to nebol heroin čo bol v tej striekačke, ale bola to akási tekutina ktorá spôsobuje ustálenie chuti po ľudskom mäse. Ale nie úplne ustálenie furt majú aspoň trochu chuť. Ešte že sme v tom stole našli aj tu tekutinu, hneď som jej to pichla do ruky. Kých sa premieňala naspäť na človeka mali sme šancu odísť naspäť do triedy kde sme mali biť po škole.