Tajomná Škola

Riešime záhadu menom zombie

TRETÍ DEŇ:
Katarína:
Tretí školský deň mi začal dosť zle.
Vstala som z postele s pocitom že ma v škole môžu učitelia zjesť. Bolo to hrozné, snažila som sa mamu presviedčať, aby ma nechala doma. No nepodarilo sa mi to. Ale ťažkú hlavu som z toho nemala, veď predca nemôžem v tom kamošou nechať.
Došla som do školy a diali sa tam ešte čudnejsie veci než včera a predvčerom. Každým dňom som sa bála viac a viac. No nie len o seba ale aj o kamošou, spolužiakov a aj o ľudí z okolia, najmä o mojich rodičov a celú moju rodinu v okolí školy. Konečne sme dostali rozvrh hodín.

ROZVRH HODÍN:
PO: MAT. ANJ. SJL. DEJ. HE.
UT: MAT. SJL. NEJ. FYZ. MAT.
ST: MAT. HE. MAT. HE. SJL.
ŠT: ANJ. MAT. NEJ. DEJ. BIO.
PIA: GEO. NEJ. HE. SJL. BIO.

,,No super" zasa hneď prvá hodina s triednou!!!! Fakt sa neteším, človeče veď ona vôbec nevie učiť. Na prvú hodinu došla aj riaditeľka že si potrebuje niečo vybaviť s triednou. Všetkým nám búšilo srdce aj mne aj Davidovi aj Kataríne aj Erikovi. Skrátka boli sme strašne vystrašený, a báli sme sa že riaditeľka povie každému učiteľovi čo sa včera stalo. Ale uvidíme, dúfam, že nás nebudú chcieť ziesť. Samozrejme že sme sa o to čo sa stalo včera podelili so spolužiakmi, a tý nám samozrejme verili, tiež sa im nezdalo ich správanie. Od niekoho z vyšších ročníkov sme sa dozvedeli že tým čo na to ich tajomstvo došli sa stalo niečo strašne lebo nikto ich už nikdy nevidel a rodičia ich hľadali a nenašli. Tak sme si to všetko spojili s tou ľudskou rukou v šuflíku. Tak sme sa začali báť ešte viac než doteraz a to je čo povedať. V tom momente sme sa rozhodli že nič viac ako svoj život stratiť nemôžme. Tak sme začali skúmať totálne celú školu od základov. A čo sa stalo? Objavili sme zatiaľ iba 2 tajné miestnosti ide sa do nich cez kabinet riaditeľky. V 1. bolo veľa striekačiek s tou tekutinou a v 2. bola pitevňa a na stole kde sa pitvalo bola krv. Ideme hľadať ďalej na ďalší deň. Už je celkom tma tak sme sa rozhodli ísť domov.

STREDA:
Streda je lepšia ako pondelok A utorok. Dozvedeli sme sa že včera keď došla riaditeľka za triednou iba plánovali školský výlet. Ešte že to neni ,,škola príroda". Pretože tam by som sa bála o svoj život. Ale išli sme na výlet do welnesu, bolo tam super. Bazén, výrivka, sauny, masáže A stroje na cvičenie A ani to nebolo drahé a ani ďaleko. Bolo to celkom blízko v Petržalke. Boli sme tam celý deň. Došli sme do školy až okolo 17:00. Ešte že to bolo v lete, lebo ináč by už o 17:00 bola tma. Každý 2. deň sme chodili pozerať do pitevňe. Už asi týždeň tam nebol ani náznak po krvi. Prišlo nám to dosť čudné. Ale nechali sme to tak, popravde sa nám uľavilo, A dúfali sme že s tým už prestali a že tá tekutina zafungovala navždy. Ale radovali sme sa predčasne. O 2 týždne neskôr tam bola zasa kaluž krvi. VŠETCI STYRIA: ,,Ach jaj už zasa! Kedy to skončí??" A zrazu sa za nami objavila.........

RIADITELKA: ,,Toto neskončí už nikdy. Jedine tak pre vás."

Strašne sme sa zľakli a utekali sme čo nám nohy vládzu.