iba raz

Jesenný brat

„Sarah choď otvoriť," zakričal chlapec na svoju mladšiu sestru. 

Tá sa s úsmevom a pospevujúc si pesničku rozbehla ku dverám. Otočila kľúčom presne tak, ako ju to brat naučil a malou rúčkou stlačila kľučku. Za dverami stálo pekné dievča asi v bratovom veku. Aspoň tak sa Sarah zdalo.

 „Ahoj je Zeke doma?" ozvalo sa dievča a Sarahino detské srdiečko zaplesalo nad melodickosťou jej hlasu.

 „Áno je ," prisvedčila Sarah s úsmevom a keďže bola ešte dieťaťom,  tak svoju zvedavosť nedokázala udržať na uzde. 

„Kto si ? Si Zekova frajerka?" Sarah zatočila sukňou jasno modrých šiat a oči rovnakej farby bez ostychu zabodla do neznámej. Tá sa zasmiala, ale líca jej zalial jemný rumenec. 

„Nie. Som Zekeova spolužiačka Caroline. Teší ma," s úsmevom sa zohla, aby dievčatku hľadela do očí. Natiahla k nej ruku, presne tak, ako sa pri riadnom zoznámení patrí. Malú Sarah to potešilo, pretože to brala ako prejav toho, že ju Caroline neberie ako dieťa.

„Som Sarah Donersová," dôležito sa vystrela a svoju jemnú rúčku vložila do tej Carolinej. A tak vzniklo nové priateľstvo dvoch dievčat, ktoré boli Zekeovmu srdcu najbližšie . To si však ešte neuvedomoval a tak, keď prišiel za sestrou a našiel ju v družnom rozhovore s jeho novou spolužiačkou, zrozpačitel. 

„Caroline. Čo tu robíš?" nervózne sa poškriabal na zátylku a jej sivé oči sa naňho uprene zahľadeli. „Ahoj Zeke. Nechcela som rušiť, len som si prišla po tie knihy, o ktorých sme hovorili. Ale zrejme prídem neskôr," s jemným úsmevom sa otočila, ale Zeke ani náhodou netúžil po tom, aby dievča odišlo. 

„Počkaj. Nerušíš. Ak by ti to nevadilo, tak ti ich môžem dať hneď teraz len musím obslúžiť princeznú," uškrnul sa na Sarah a tá natešene ustúpila odo dverí čím Caroline pozvala dnu. Tá s váhaním prekročila prah rodinného domčeka a nasledovala Sarah, ktorá ju už teraz tiahla hore schodmi. Za sebou počula Zekeove kroky a s potiacimi dlaňami sa modlila, aby nespadla a nestrápnila sa. 

Keď sa jej to podarilo a ona sa bez pádu dostala do malej útulnej izbičky, Sarah ju ako vzácneho hosťa posadila do bieleho dreveného kresla , ktoré stálo pri okne. Ona sama vyhupla na posteľ s modrými obliečkami a s hrebeňom v ruke čakala na svojho brata. Ten si po chvíli sadol za ňu a čo najjemnejšie sa snažil zo sestriných vlasov vytvoriť vrkoč. Dlhé ryšavé vlasy jej prehodil dopredu a zviazal ich gumičkou. Jeho sestra sa začala smiať, keď Zeke prehovoril.

 „ Myslím, že máme hotovo," so šibalským úsmevom podal sestre zrkadielko a tá prepukla ešte do väčšieho smiechu, keď zbadala čo to Zeke spravil s jej vlasmi.

 „Tak princeznej sa to nepáči!" naoko nahnevane odul peru a Caroline sa nestačila čudovať . Ten chlapec mal svoju sestru tak rád a vôbec sa nezdráhal dať to najavo. So smiechom rozplietol tú čudesnú kreáciu , ktorú stvoril a po asi siedmych pokusoch to vzdal. Caroline ich po celý čas so smiechom pozorovala, a keď konečne lapila dych , vstala a jemne Zekea vyštvala z jeho miesta, ktoré onedlho zaplnila. Pár rýchlymi pohybmi na Sarahinej hlave vznikol ryšavý vrkoč a malé dievčatko energicky vyskočilo z postele. 

„Však pôjdeš s nami Caroline?" zadívala sa na očarenú dievčinu. „A kam?". 

„Na hodinu baletu," hrdo vyhlásila a v očiach je zahrali malé iskričky šťastia. „Caroline má už iste iné plány, " zasiahol do ich rozhovoru Zeke ,aj keď sa nebránil predstave strávenia času s krásnym dievčaťom.

 „Myslím, že nie. A rada s vami pôjdem," usmiala sa na potešenie oboch súrodencov Caroline a mladší člen súrodeneckej dvojky sa jej hodil okolo krku.