Ja: ,,Synček ?... Teraz ma dobre počúvaj ... Veľmi moc ťa ľúbim.... Aj keď ťa dokopy nepoznám ... nezabudni na mňa... Ak sa stane čokoľvek vidíš koniec tejto cesty?"
Chlapec: ,,Áno mami!"
Ja: ,,Budeš utekať nakoniec... pôjdem s tebou... Ale v žiadnom prípade sa neobzeraj... a nezastavuj ...!!"
Chlapec: ,,Dobre mami ... aj ja ťa ľúbim... ale sľúb mi že pôjdeš somnou ... a že sa vrátiš.... Však sa vrátiš?" Rozplakal sa... silno som ho objala a do ucha som mu zašepkala...
Ja: ,,Navždy budem v tvojom srdiečku... nikdy ťa neopustím...!"
Chlapec: ,,Mami ale ja sa bojím..."
Ja: ,,Aj ja Synček ... aj ja... Tak na tri... raz .. dva ... tri"
Utekali sme z plných síl... Zem sa pomali prepadávala... niekto po nás strieľal šípy... A asi v polovici cesty sme našli prekážky... v zemi boly obrovské krátery ... a počet šípov rástol...z ľavej aj pravej strany na nás vyletel kŕdeľ netopierov... A pred koncom som našla svojho manžela... ležať s šípom v nohe... spomalila som ... povedal mi ,,Choď" keď som ho držala za ruku ... premenil sa v monštrum... zobrala som syna na ruky ... a portál domov sa začal zmenšovať... No stačil jeden dobre namierený šíp ... a bolo by po nás... Zrazu som otvorila oči ... a bola som doma... v mojej izbe... a v náručí som držala svojho syna... omdlela som ... a prebudila sa v nemocnici... môj syn prišiel o nohu... jeden nešťastný šíp... ktorý bol ešte k tomu jedovatý... keď som otvorila oči vydela som iba obrys... ešte raz som ich poriadne otvorila a predomnou stál môj manžel... aj keď som bola veľmi mladá.... stalo sa to ... bola som vydatá... ešte ako dieťa...Koniec :') Moja prvá dokončená kniha :') Ďakujem za prečítanie :')
![](https://img.wattpad.com/cover/59162178-288-k6675.jpg)