Agent Of S.H.I.E.L.D. •By Roses eyes•

P A S T •H A R D D A Y S•

Veľmi dobre všetci poznáme diskrimináciu. Niekto by si myslel, že v niečom takom ako je S.H.I.E.L.D. to bude inak. Že nebudú podceňovať ženy po tom, čo videli Peggy Carterovú, Mariu Hillovú, Black Widow, Melindu May a ženy im podobné. Niekoho, kto bez námahy zloží šesť chlapov dvakrát väčších ako sú ony. Omyl. Nijak ich to netrápi. Povyšovanie je na dennom poriadku. Narážky na naše pohlavie, provokačné úškrny, veľa vecí. Možno som to ja zvládala lepšie, lebo som bola zvyknutá. Na deti zo sirotčinca, no Carol to veľmi dobre nebrala. Už vtedy som vedela, že ju musím chrániť. Pred svetom a pred jeho špinou. Vtedy som sa stávala tieňom.

,,Prečo to stále robia? Vedia, že sme ich veľakrát porazili!" prskla rozhorčene Carol a sadla si za jeden z jedálenských stolov.

,,Už som ti veľa ráz povedala," odvetila som pokojne ,,ignoruj ich." Opäť som si vyslúžila zamračený pohľad, ktorým ma v poslednej dobe obdarovávala celkom často. Nebolo pre ňu ľahké ľudí ignorovať. Milovala spoločnosť, nevedela byť dlho sama. Moja S.O. ma naučila profesionálnej tvári. Naučila ma ako sa nedať vyviesť z miery. Možno to bolo povahou, možno ňou, ale zvládla som to a teraz, ak úspešne zložím skúšky akadémie, bude vedieť, že neurobila chybu v mojom tréningu, ako tomu ja hovorím - výchove.

,,Počúvni svoju ľadovú kamarátku, Carterová," uškrnul sa Johnes a naklonil sa k nám bližšie ,,ona predsa pozná ľudí. Je taká spoločenská, nemám pravdu?"

,,Strať sa, Johnes," zavrčala som. Nijak ho to neviviedlo z miery.

,,Už v tebe vrie oheň, Lestsová? Trochu priskoro, nie?" uškrnul sa.

,,Ani nie. Daj skôr pozor aby si sa nespálil," odvetila som chladne a sústredila sa na pokojné dýchanie.

,,Ty sa mi naozaj vyhrážaš?" ironicky sa zasmial a zobral si z môjho taniera plátok syra.

,,Bola to skôr priateľská výstraha," umelo som sa na neho usmiala a vytrhla mu syr z ruky.

,,Rose Lestsová ma nepriamo nazvala priateľom!" chytil sa za srdce s hraným zaskočením ,,To si musím zapísať do denníčku."

,,Nezabudni k tomu poznačiť: ,Najšťastnejší deň môjho života.'" pridala sa ironickým úsmevom Carol.

,,Bude to mať špeciálne miesto," žmurkol na nás. ,,Možno hneď pri dátume smrti môjho psa."

,,Radšej zdochol než by ťa mal dlhšie trpieť?" spýtala som sa nevinne.

,,Radšej sa ťa vaši zbavili než by mali vychovávať takú mrchu?" oplatil mi to.

Carol pri mne potichu zalapa po dychu a prebodávala ho smrtiacim pohľadom. Chvíľu bolo ticho. Snažila som sa vydýchať to a stláčala som v rukách plastovú vidličku, až kým sa v tichu neozvalo jej prasknutie a jedna jej polovica padla na stôl, zatiaľ čo druhá zostala v mojej ruke.

,,Ty špinavý hajzel!" skríkla som a v jednej sekunde som vyskočila zo svojho miesta a trafila ho do nafúkaného nosa. Zatackal sa a prekvapene na mňa pozrel. Nestihol si z neho ani utrieť krv keď som sa opäť napriahla a udrela ho do sánky.

,,Mrcha," zasyčal a napriahol sa aby mi to vrátil ale ja som bola rýchlejšia a kopla ho medzi nohy.

,,Agentka Lestsová." Hrubý hlas za mnou uviedol všetko do napätého ticha. Počula som pomalé kroky blížiace sa ku mne. Ozývali sa po celej jedálni a ja som sa pomaly otočila, aby som sa strela zoči v oko Nickovi Furymu. ,,Johnes, choďte si utrieť ten nos, a vy Letsová, poďte so mnou."

Zhloboka som sa nadýchla a čo najpokojnejšie ho nasledovala, aj keď som sa od hnevu až triasla. Nenávidím Daniela Johnesa.
Po tichej chodbe sa ozývali len naše kroky. Nevedela som, čo očakávať. Fury akadémiu viedol len krátko a za ten čas sa mi podarilo nič nevyviesť. Teda, nechať to v tajnosti.

,,Budete volať aj jeho?"

,,Agent Coulson nie je Voldemort, slečna Lestsová. Môžete pokojne jeho meno povedať," odvetil chladne. Prekvapene som zdvihla obočie nad jeho prirovnaním. ,,A áno. Budeme. Nesie za vás teraz zodpovednosť."
Otvoril dvere do jeho kancelárie a ja som pokojne vošla a sadla si na stoličku oproti jeho stolu. Otočil sa mi chrbtom a sledoval dianie za oknom. Zrejme už dal Coulsonovi vedieť a čakáme na neho.

,,Už nie som dieťa. Nemusí za mňa nikto niesť zodpovednosť," odsekla som a skrížila si ruky na prsiach.

,,Ale áno, musí."

,,Už som dospelá!" Zrazu sa prudko otočil a na čele sa mu rysovala vráska od zvrašteného obočia. V očiach mu skoro horeli plamene.

,,Ale stále sa niekedy správate ako tvrdohlavé decko! Na to, že si vás na starosť zobrala agentka May by som čakal viac disciplíny! Dajte sa dokopy. Naozaj vás vyviedli z miery chabé urážky? To ste sa od nej nič nenaučili?" Nevedela som, či mám byť naštvaná alebo šokovaná. Práve mi vynadal ako dieťaťu, čo prilepilo svoju učiteľku k stoličke.

,,Chabé urážky? Možno keby mi konečne poviete, kto do frasa sú moji rodičia a prečo sa ma zbavili ako nechceného zvieraťa tak by ma nevyviedli z miery tie "chabé urážky"! Ja chcem len vedieť pravdu! Čo vám bráni v tom, povedať mi dve posraté mená!"

,,Ukľudnite sa Lestsová," zavrčal a oprel sa rukami o stôl. Bodavý pohľad jeho oka bol nepríjemný ale tvrdohlavo som ho opätovala. ,,Akurát toto vaše správenie mi zabraňuje povedať vám to. Stále sa chováte nedospelo a jediné, čo musíte urobiť aby ste to pochopili, je dospieť."

Slabé zaklopanie na dvere ukončilo našu vojnu pohľadov a obaja sme sa otočili na prichádzajúceho agenta.

,,Posaďte sa, agent Coulson," pokynul mu Fury na stoličku vedľa mňa.

,,Nie ďakujem, postojím."

,,Agentka Lestsová, povedzte nám, prečo ste napadli agenta Johnesa?" Obaja na mňa zdĺhavo pozerali a čakali na moju odpoveď. Neveriacky som nadvihla na oboch obočie.

,,Vy to predsa viete," odvetila som pokojne a mykla plecami. Coulson si povzdychol.

,,Nechám vás tu s ňou, agent Coulson. Musím ešte niečo vybaviť." S týmito slovami sa riaditeľ zodvihol a odišiel z miestnosti. Keď sa za ním zabuchli dvere, Coulson sa nadýchol, aby niečo povedal, ale ja som ho predbehla.
,,Ako sa má May?"

,,Stále rovnako," odvetil s jemným úsmevom a sadol si pri mňa.
,,Rose, čo ti povedal?" Odvrátila som od neho zrak a skúmala šedú podlahu Furyho kancelárie. ,,Rose?" Neodpovedala som. ,,Rose, čo-"

,,Povedal, že rodičia sa ma radšej zbavili, než by ma mali vychovávať," odvetila som ticho a ku koncu sa mi nepatrne zlomil hlas. Viac som sklonila hlavu, aby nevidel ako sa mi do očí nahrnuli slzy.

,,Rose, nesmieš sa dať takto vyprovokovať. Vieš, že to nie je pravda. Určite mali nejaký dôvod na to aby-"

,,Tak prečo za mnou neprišli a nevysvetlili mi ten dôvod? Sú to agenti. Pracujú v S.H.I.E.L.D.e. Ja som skúšala-" zasekla som sa. Nikto nemal vedieť, že som hľadala v databáze agentov svojich rodičov. Z toho by boli omnoho väčšie problémy ako z rozbitého nosa a zhodeného ega.

,,Čo si skúšala?" Mierne zamračeným pohľadom si ma premeral. ,,Rose, čo-si-skúšala?" oslovil ma znova, keď som neodpovedala.

,,Snažila som sa ich nájsť. Viem, že to nie je správne ale Fury má vždy dôvod, prečo mi to nepovedať. Chcela som ich nájsť sama. Bohužiaľ, neuspela som." Konečne som našla odvahu pozrieť sa na neho. Prekvapilo ma, keď na mňa ľútostivo hľadel. ,,Prosím, nepovedzte to nikomu."

,,Nepoviem. Ak mi sľúbiš, že už to viac nespravíš," povedal rozhodne a položil mi ruku na plece.

,,Ďakujem," šepla som odrazu ,,Vy a May ste boli to najbližšie, čo som kedy mala k rodičom. Možno to nie je výhra ale sľubujem, že neoľutujete to, ako ste ma vycvičili."

,,Ja to neľutujem. Stále mi pripomínaš jedno dievča, ktoré som stretol, keď som bol asi v tvojom veku. Máš podobný charakter, a tak nepochybujem, že v živote dosiahneš to, čo chceš," povedal a rukou mi jemne stlačil plece. Chvíľu na mňa pozeral a keď som neodpovedala, zodvihol sa a odišiel.

,,O tom pochybujem," odvetila som ticho krátko potom, ako za sebou zavrel dvere ,,moje sny mi boli odoprené už dávno."