Agent Of S.H.I.E.L.D. •By Roses eyes•

P A S T •W E S U C E E D E D•

Vždy som bola ranné vtáča. Už zo zvyku som vstávala skoro a budila Carol, lebo som to medzi tými primitívami nezvládala. Celkom ma teda prekvapilo, keď so mnou niekto začal triasť a kričať nech sa vzbudím.

,,Rose, tak vstaň!"

,,Nech si kto si, daj tie ruky zo mňa preč, inak ti ich otrhnem a umlátim ťa s nimi," zavrčala som ospalo a keď som cítila ako zrazu budenie prestalo, spokojne som sa pousmiala.

,,No tak, Rosie." Moje oči sa v sekunde otvorili pri oslovením smerujúcim na moju osobu. Pri mojej posteli kľačala Carol s potmehútskym úsmevom na tvári.

,,To odvoláš, Caroline," zúžila som nebezpečne oči a jej úsmev sa len rozšíril.

,,Super, takže si hore." Odignorovala moju vyhrážku a spokojne mi zobrala paplón a začala mi ustielať posteľ aj na vzdory tomu, že som tam stále ležala.

,,Carol, koľko je vlastne hodín?"

,,Štyri ráno," odvetila mi so spokojným úsmevom a sadla si mi pri nohy, čo bolo v tejto situácií veľmi nebezpečná voľba.

,,Na čo ma tak skoro budíš? O stvrtej ráno ty niekedy len zaspávaš!" rozhodila som rukami a sadla si do tureckého sedu ďalej od nej, lebo by som ju, prisahám, asi naozaj kopla.
Ona sa vôbec nedala rozrušiť a ďalej sa usmievala. Buď sem prepašovala niečo nekalé, alebo sa dopočula o úmrtí Daniela Johnesa.
,,Usmievaš sa ako slniečko na hnoji, tak vysyp; o čo ide?"

,,Urobili sme skúšky! Sme oficiálne agentky S.H.I.E.L.D.u!" vykríkla nadšene a hodila sa mi okolo krku.

,,Ty žartuješ! To naozaj?"

,,Áno!" zapišťala mi do ucha až som sa musela trochu odtiahnuť. ,,Dostaneme aj odznaky! Rose, splnil sa nám sen!"

,,Ja viem Carol," pousmiala som sa. ,,Teraz im všetkým ukážeme, že sa zmýlili."

                                                                                                          ***

Hrdo som sa pozerala na odznak vo svojich rukách a želala si, aby ho videli aj tí, vďaka ktorým som to dokázala. Aby boli rovnako pyšní ako ja.

,,Gratulujem," ozval sa ženský hlas vo dverách mojej izby a ja som prekvapene zdvihla pohľad.

,,May," vydýchla som prekvapene. Skoro vôbec som ju nevidela oblečenú v civile. A teraz tu stojí, v deň keď som dostala odznak, dôkaz toho, že konečne niekam patrím a ja neviem, čo urobiť.

,,Vedela som, že to dokážeš. Dúfam, že si nezoberieš príklad zo mňa a budeš chrániť. Buď lepšia, ako tí pred tebou, Rose. Nenechaj, aby ti emócie zatemnili myseľ a konaj ako agent." Sadla si pri mňa na posteľ a ja som sa na ňu jemne usmiala.

,,Ďakujem." Nevedela som, čo ma to zobralo, ale objala som ju. Prekvapilo ma, keď mi objatie opätovala. Bola to Melinda May. Slávna Cavalry zlomená udalosťou, o ktorej nikto o krem nej nevedel. A ja som si už ako malá prisahala, že na mňa raz bude hrdá.

                                ***

Hovorí sa, že medzi láskou a nenávisťou je len veľmi tenká hranica. Donedávna by som si myslela, že to sú hlúposti, keby nedostanem živý dôkaz.

Človek, ktorý mi znepríjemňoval už tak celkom skazený život sa dal dokopy s jediným človekom, ktorý mi do tejto špiny, v ktorej žijem, dával trochu šťastia.

Nenávidela som Daniela Johnesa. Nenávidela som toho bastarda s egom väčším ako Mount Everest. Myslím, že to bolo obojstranné, ale čo by som neurobila pre svoju sestru? Carol sa do "Dannyho" bezhlavo zamilovala a na moje prekvapenie, on jej svoje city opätoval. Všade sa spolu vláčili a ja som začínala byť odsúvaná na druhú koľaj. Viac a viac sme sa stretávali s jeho partou. Oslavovali sme, zabávali sme sa, všetko bolo v poriadku. Až na jedinú vec. Jediného človeka. Mňa. Oni sa zabávali. Oni oslavovali. Nedokázala som ľahko odpustiť slová, ktorými mi ubližoval.

Jedného večera, keď si už trochu podnapití Johnesovi kamráti spokojne pospevovali práve vymyslenú pesničku a Carol rozprávali vtipy, prikradol sa ku mne prekvapivo triezvy Johnes a sadol si vedľa mňa.

,,Čo tak ďaleko od ostatných?" spýtal sa odrazu a ja som si odfrkla.

,,Si si nezvykol?" Nedala som mu ani priestor odpovedať, lebo som hneď pokračovala: ,,Možno ťa Carol miluje a ja pre ňu strpím všetko, ale to neznamená, že pre mňe stále nie si špina."

,,Rose, počúvaj," povzdychol si.

,,Zrazu Rose, hej?"

,,Hej! Nechaj ma dohovoriť! Chcem sa ti ospravedlniť!"

,,To ti mám akože zožrať?" zavrčala som a zložila si ruky na prsiach.

,,Mrzí ma to, jasné? Nič z toho som nemyslel vážne. Si lepší agent ako ja a možno som žiarlil. Ja ani neviem ako to začalo. Nič, čo som povedal o tebe a tvojich rodičoch nie je pravda. Podľa mňa sú hlúpi ak ťa nechceli ale aj tak si myslím, že ťa odložili pre tvoje dobro. Videl som strašné tipy matiek, ale ani jedna by sa nevzdala svojho dieťaťa, kým naozaj nemusela." Prekvapene som na neho pozrela. ,,Chcem povedať, že ma to všetko mrzí. Ja Carol naozaj milujem. Odpustíš mi?"

 
,,Odpustím, Daniel." Zasmial sa a pokrútil hlavou. Krátko na to ku mne vystrel ruku so slovami: ,,Hovor mi Danny."

,,Rose," jemne som sa uchechtla a očkom zavadila o Carol, ktorá nás sledovala. Zrazu sa usmiala a prišla k nám.

,,Rose, poď. Neseď tu ako decko." Chytila ma za ruku a ťahala do hlúčiku podnapitých agentov, ktorí práve nezmyselne niečo mumlali v rytme americkej hymny. Ticho som sa zasmiala a pozrela na Carol, ktorá sedela pri Dannym a držala ho za ruku. Z nepriateľov sa stali spojenci a ja som presne vedela, čo teraz sme. Sme tím.