V nedeľu sme všetci vstávali skoro.Odišli sme do mesta kúpiť darček pre ocka.Snažili sme sa pre neho nájsť ten najlepší darček aký len existuje.Ale nič podobného sme nenašli.Smutné sme sa vracali domov ale este sme to nevzdávali.Prišli sme domov kde rozvoniaval obed čo varila babka.Mali sme francúzske zemiaky.Po obede som si ľahla do postele a chvíľu som len tak oddychovala.Po chvíľke má to zacalo nudiť lebo bolo pekné slnečno a ja som trčala doma.Napádali má malo veci ktoré by som mohla robiť.Rozhodla som sa že zavolám Mirke a Billymu.Billy bol môj starý trocha šibnuty kamoš.Chodil do chlapčenskej školy a bol do mňa ale nechcel si to priznať.Podľa mňa je celkom pekný ale neviem či som do neho. Niekedy je naozaj čudny.
O pol hodinu sme sa stretli v parku ja s Marsy,Billy s Puffy(škaredy pudlik) a Mirka s Keisy.
Sedeli sme na lavičke ked zrazu Mirne telefonovala mama že má ísť domov.Mirka sa pooomalým krokom odvliekli smutne domov.
Na lavičke sme sedeli len mi dvaja. Psy okolo nás behali a hrali sa. Zrazu má billy zacal štekliť.Ja som na neho zazrela ale on neprestaval. Po chvíľke z toho vznikal menšia bytka.Ťahal mi vlasy a je jeho kopala do kolena.
Kričala som po nom nech prestane ale on to ignoroval.
Ľudia ktorí okolo nás prechádzali prehrávali očami.
Po namáhavej bytke som sa vzdala a odišla som domov len z polkou vlasou.Umyli som Marsy, potom som sa osprchovala ja, predpokladaji sa do pyzama a v hlave som si premietala čo sa vlastne dnes stalo.Po nejakej chvíľke som zaspala.
