Nohy bosé na lúke plnej ruží .
Každú noc , tvoja maličkosť tu stojí.
Spriaznenú dušu vo hviezdach hľadá .
Sama , v šatách z tŕňov , bez obuvi .
Kam sa hviezdy podeli
Čo na lúke dávno tu bdeli ?
Vyhnali ich ruže vysoko do oblohy .
Vraj jedna hviezda ostala, si to ty ?
Vlasy svit odrážajúce , holé ramená
Šaty plné tŕňov , cítiš sa zranená.
Avšak s tŕňmi si sa už narodila,
Tak čo tá bolesť vlastne znamená?
Obloha hviezd plná , silno modrá.
Stojíš tam , pýtaš sa , som ich hodná?
Tam niekde , na druhej strane ,chlapec stojí.
Je smutný, vari aj on ich nieje hodný ?
Pozornosť jeho netreba.
jeho oči smerujú na teba.
Postava smútkom odetá .
Prečo sa namna pozerá?
Hviezdy už jeho záujmom niet .
Kráča k tebe, bez zbytočných viet.
Nevieš čo chce , no v ruke má kvet .
Čo ma po kvete , tých plný je svet .
Na lúke si tu bola vždy sama
Hviezdy nikdy si tu nevidela
Avšak vzdy tu stála,
Tajne v jednu dúfala .
Chlapec je už pri tebe .
V očiach odrážajú sa ruže
On v ruke kvet.
Ty v srdci smäd .
Podá ti kvet , je to ruža .
Ty však nevidíš v jeho rukách muža.
Je to chlapec , čo chcel dospieť .
Pozeraním na hviezdy chcel dozrieť .
"Si najkrajšia hviezda , krajšiej niet."
S odhodlaním ešte stále v ruke kvet.
"Prázdna som ja , skazená,
hoden niesi a niesom ja.
Preto sedím , snívam sama.
O hviezdach , kvetoch,opustená .
Prečo deň za dňom , sedíme tu obaja.
Zahľadení do hviezd , sami , ty , aj ja."
Chlapec len ružu ti podá,
"Táto je pre teba , pozor , bodá."
Avšak ty , na tŕne zvyknutá
Vidíš že on je tá hviezda zhasnutá .
Prijmeš ružu , tŕne nebolia
Chlapec tiež vidí ,
Že obaja ste hviezdy ,
Čo jedna bez druhej na oblohu nevyletia.
"Predsa si to ty."
"Predsa som to ja."
A už v objatí
Oblohou viac už nezaujatí.
Dve hviezdy , čo sa hľadali .
Celý čas vedľa seba stáli.
Zlým smerom pozerali .
A obaja to vedeli .
Oblohu už nepotrebovali .
Mali vlastnú , tu na zemi.
.
