"Hej,vráť mi to,to je moja lopta!",, Tak to sotva,mal som ju prvý!" Z ulice sa ozýval krik detí. To si človek nemôže cez tie zaslúžené prázdniny ani pospať. Vzala som mobil a pozrela na hodinky. Bolo 11:23. Fajn,neodsudzujte ma. Milujem spánok. A cez školu som ho nemala dostatok.
"Kizzy,už by bolo načase vstávať, nemyslíš??",zjapala na mňa mama Z kuchyne.
Oh,zabudla som sa predstaviť. Volám sa Karisma,no všetci ma volajú Kizzy a mám 19. Viem, Karisma nie je veľmi typické meno. Rodičia mi ho dali po nejakej televíznej star z 90.rokov.
Nejako sa mi podarilo vyjsť Z postele. Vzala som na,seba prvé veci,čo som uvidela,a zbehla som dole.
"Dobré ráno,rodinaaa." Cítila som na sebe pohľady svojej mamy a tety. "No čo, každý má ráno inokedy." Vzala som si misku,nasypala cereálie a šla si sadnúť na terasu. V to krásne júlové ráno,respektíve obed,bolo nádherné počasie. Zavrela som oči a vychutnávala som si to slnko a cereálie. Krásnu predstavu rána na nejakej terase blízko pláže prerušilo hučanie áut pri dome vedľa nás. Bola som až príliš zvedavá, keď som prestala jesť a len pozerala smerom k autám. Potom došlo ďalšie auto,tentokrát z neho vystúpili dvaja chalani. Žeby noví susedia? Ďalej som to neriešila a venovala sa svojej miske,ktorá bola už Z polovice prázdna.
