„Roman toto sme prehnali."
„Zvláštne že si si to uvedomila až teraz....je koniec pochop to. Matúša sme sa zbavili a teraz si môžme isť každý svojou cestou. Vieš, že to bolo dohodnuté a sama si to navrhla tak nechápem čo tu toľko fňukáš."
„Lebo mi volala Romana. Vraj sa s Matúšom pohádala ich mama pred odchodom z domu. Zobral svoje krabice s vecmi a odišiel na akúsi chatu. Ona sa oňho bojí. Aj keď bol k nej hnusný chcel jej len dobre a ona to dobre vedela ale ich mama to nevedela pochopiť. A Dávidovi nedvíha telefón."
„To už nie je moja starosť. Zbavili sme sa ho?? Zbavili. Užili sme si?? Užili. Tak sa maj. Ste mi všetci ukradnutí."
Romana to žralo aj keď si to nechcel priznať. Prišiel o kamaráta...a to ho zasiahlo. Aj keď vedel že sa ho obaja musia zbaviť, kým sa vráti Natália, Romanova a Lenkina sestra. A vedel aj to že to bolo všetko super naplánované. No nikto okrem Romana, Lenky a Natálie nevedel že sú súrodenci. A to bola možno ich chyba.
—_—_—_—_
Čo so životom?? Keby tu teraz so mnou bol otec...ale nie je. Ani on, ani Dávid a ani Lenka a Roman.
V živote človeka sú rôzne okamihy. Lenže v tom mojom posratom su už len tie chybne. Toto zmysel už nemá.
„Matúš otvor tie posrate dvere viem že si tam."
„Matúš prosim. Viem čo sa stalo s Lenkou."
„Ak ste ma prišli vidierať tak mate smolu. K matke sa nevrátim."
„Mama nevie že sme tu."
„Ale Dávidko...a to ti mam aj uveriť??"
„Nebuď sarkastický. Sme predsa tvoji súrodenci. Matúš aj keď sa stalo to čo sa stalo nehnevám sa na teba. Viem že ako jediný zodpovedný starší brat si sa o mňa bál..a mal si pravdu. A aj právo stvárať to čo si stváral."
„Počkaj Romana ako jediny zodpovedný starši brat?? A ja som čo??"
„Bože Dávid teraz to nerieš. Si jak male decko. Matúš prosím otvor."
„Ako male decko? To vravíš ty sestrička?? No tak to ti teda ďakujem."
„Ak ste sa dohádali tak môžte odísť. Som v pohode. Žijem takže môžte byť spokojný...zatiaľ"
„Ja už na toto nemam nervy. Ja tie dvere vylomím."
A Dávid tie dvere vylomil. Hádka s Romanou bola dohodnutá. Obaja vedeli že Matúš miluje keď sa môže smiať na ich hádke. No nepomohlo to. Keď vošli dnu, uvideli to, čo nechceli. Všade boli fľaše od alkoholu, krabice od polotovaru z fastfoodu, porozbalované lieky,....
Romanu pichlo pri srdci. Bol to jej brat a uvedomila si že aj ona svojim správaním k tomuto dopomohla. Zabolelo ju to. V myšlienkách sa začala utápať ako rybka v mori. A to si všimol Dávid. Ich najstarší brat, večný workoholik.
„Tak dosť decká. Vážne si obaja chcete premrhať život banálnými chybami?? Život je len jeden a nemame ho na to aby sme ho presexovali, prechľastali alebo preplakali. Otec by to takto nechcel. Čo sa to s nami doriti stalo...odkedy zomrel.."
„Odkedy zomrel tak čo?? Všetko ide dole vodou?? Gratulujem Colombo objavil si Ameriku. Ako si môžeš byť istý čo by chcel?? Veď si s ním trávil päť minút denne. Nezomieral ti pri hlave. Nedržal ťa za ruku keď upadal do bezvedomia vo vraku, ktorý mohol každú chvíľu vybuchnúť. Nevidel si jeho oči v tom momente....vlastne hovno ty o tim vieš. Vypadnite...obaja!!"
„A dosť. Áno Dávid s ním bol päť minút denne, ale má pravdu. Určite ti nedával auto a chatu na to aby sa z teba stal alkoholik. Toto by rozhodne nechcel. Ja...ty si my stále hovoril o tom čo by na moje oblečenie povedal otec...čo by povedal teraz, ak by videl to čo ja?? Jedného úžasného človeka, ktorý chce utratiť svoj život?? Braček prosím. Vzchop sa. Otec stále žije. Žije v našich srdciach. Lenka?? Neboj sa ty máš na lepšiu...zabudni na ňu."
„Tebe sa to povie."
„Matúš ani ja a ani Romana ťa nechcene vidieť takého. Bolí nás to."
„Zrazu aký starosliví súrodenci. Je mi z vás zle."
„Vieš čo Romana ja to vzdávam. Je tvrdohlavejší ako mama. Odchádzam. Ideš so mnou alebo ho budeš ďalej ľutovať??"
„Idem. Matúš ak budeš čokoľvek potrebovať budeme stáť pri tebe, aj keď to možno nechceš. Ahoj."
Možno to bola jedna z ďalších chýb ich životov. Ale ak by sme nerobili chyby, tak by sme sa nemali z čoho poučiť. O tom je život. Bolesti, ktoré nás naučia držať hlavu hore. Chyby, ktoré nás naučia kráčať vpred. Veď nikto nie je dokonalý. Všetci sme si rovní.
