Faint

A stále nič...

Od dovolenky na Rabe prešiel už týždeň.
Doma všetko po starom. Vôbec neviem čo mám robiť. Chcel by som ísť von s ňou...ale čo, napíšem jej, čo môžem stratiť...už by mala byť aj ona doma.

Jake: Ahooj 😊..dnes máš čas? Že by sme išli von.

Samantha: Ahoj..asi hej. Mohli by sme. Dlho si sa neozval, kde si bol?

Jake: Super, tak o 2 pred tebou 😊? Bol som na dovolenke 😁.

Samantha: Platí. Aha nevedela som. Tak o 2 ahoj.

Jake: Super. Ahooj😊

Do riti...prečo mám pocit, že sa jej nechce? Ale...prestaň asi by ti nepovedala, že platí keby sa jej nechce. Dobre dobre. Čudujem sa jej, že ešte nestratila pri mne nervy...musím byť tak otravný...už 3-krát som jej naznačoval, že niečo k nej cítim...odmietla ma pokaždýkrát...ale...ja neviem...to jej odmietnutie to vo mne ešte viac posilnilo...nedokážem sa na to vykašľať...som až príliš naivný, keď si myslím, že nabudúce to vyjde?...asi hej...ale neviem prečo aj napriek tomu to chcem skúšať znova a znova so snom že by to raz možno vyšlo...kiež by tak vedela ako to naozaj cítim...možno by to bolo iné...Čo ak pociťuje niečo aj ona? Čo ak sa len bojí? Ale...kdeže to tak určite nebude...len si naivný...idem sa radšej naobedovať.

13:50

Vyrážam z domu...som zvedavý ako bude dnes.

Jake: O takých 10 min som pred tebou😊

14:00

Dorazil som pred Samanthin dom...je obrovský...
Neozvala sa mi...na správu neodpísala a vonku nie je...počkám chvíľku...

14:15

Samantha: Ahoj Jake. Mama mi zakázala ísť von. Prepáč 😔. Musím v tvojich očiach vyzerať ako p***, ktorá si vkuse niečo vymyslí len aby sme nešli von.

Jake: Stojím pred tebou už 15 minút. Nevadí. Nie, nevyzeráš tak. Pekný deň😊😏.

Mohol som to čakať...vždy sa niečo udeje keď s ňou chcem ísť von...ako naschvál. Možno to je aj naschvál...ale to sa mi nezdá...taká nie je...a hlavne by mi to nenapísala keby to robila naschvál...poberiem sa ja radšej domov.

Cestou domov som stretol Emmu...dlho sme sa nevideli...pravdupovediac sme sa nerozprávali skoro 4 roky...poznáme sa ale už od mala...chodili sme spolu aj do školy...1 rok potom ju rodičia dali na inú školu a tak nejak naše kamarátstvo upadalo...

Usmial som sa a pozdravil "Ahoj!"
"Ahoj!" odzdravila sa a prehodili sme pár slov...nakoniec som sa spýtal: "Nechce sa ti zájsť von? Nemám čo robiť a aj tak sme už dlho nekecali." behom sekundy z jej úsť vyskočilo: "Jasné aj teraz!"
"Dobre, tak poď, odložím bicykel a môžeme ísť."
"Fajn"

Boli sme vonku a potom som ju bol odprevadiť domov...už už keď som robil krok vzad ma z ničoho nič objala...Ja, v šoku, plný prekvapenia som ju objal späť, pozdravil sa a odišiel. Dlho som ostal ešte z toho prekvapený...

------------------------------------------

Ahhh...ďaľší diel. Dúfam, že sa vám príbeh zatiaľ páči. Ak máte dotazy, kritiku, hocičo daje vedieť v komentároch! ENJOY! :)

PS: Ak nájdete gramatické, alebo iné chyby, ospravedlňujem sa. Kontroloval som to. Nemali by byť žiadne.