2

8 1 0
                                    

Po pol hodine hľadania vhodného miesta na utáborenie sa, konečne našli pekné ohnisko. Anna si okamžite sadla na zem a s očakávaním pozrela na svojho miláčika Viktora.

„Idem po drevo, pripravíš zatiaľ slaninku?" spýtal sa jej a už sa obracal aby pohľadal konáriky na oheň.

Anna sa nahnevane pozerala na jeho vzďaľujúci sa chrbát a chmáry sa jej uložili na čele. Načiahla sa však za taškou a pomaly začala rezať slaninku.

-------

Žiadne suché drevo nevedel nájsť a tak kráčal stále hlbšie a hlbšie do lesa. Kroky ho zaviedli na malú čistinku. Rázcestie pred ním ho zmiatlo. Ťahalo ho dopredu, no cesta sa stáčala doprava a doľava. Po chvíli uvažovania sa pohol vľavo a nepokojne kráčal za svojim neznámym cieľom. Cesta sa končila uprostred ničoho, pred ním bola len skala obrastená machom a nejakými lianami a okolo neho len hustý les. Uvažoval, či sa otočiť a ísť druhou cestou, keď tu zacítil v bruchu chvenie a v očiach iskričky, pohľad sa mu zameral na liany.

Započul silný šepot lístia, ktorý pomaly silnel až mu pohľad zakryli vlasy. Preľakol sa v momente ako si uvedomil, že on nemá tak dlhé vlasy. Zdesene sa obzrel, no nikto za ním nebol a záhadné vlasy jednoducho zmizli. Silný vietor však odhalil aj niečo nové. Ako liany tancovali vo vetre, presvitalo spomedzi ne tmavé svetlo, ktoré ho lákalo dovnútra k sebe. Neodolal a prestrčil sa skrz medzeru, ktorá sa v skale objavila. Prestal vnímať celý svet, jeho pozornosť sa sústredila výhradne na temnú žiaru pred ním.

Ocitol sa v krátkej kamennej chodbičke bez prístupu svetla. Iba spredu stále vyžarovalo niečo, za čím musel ísť. Nechápal kde sa v ňom tá túžba vzala. Ešte nikdy nič neurobil len tak.

------------

Anna už mala všetko pripravené, tak si len sadla do trávy a pozorovala okolie. Jej nervozita začala stúpať keď sa Viktor nevracal už dobrých dvadsať minút. Vytiahla mobil že mu zavolá, no signálu nebolo. Neostávalo jej nič iné, len si objať kolená a čakať. Pomaličky však začínala strácať aj trpezlivosť, ktorú nahrádzal strach. Začínalo sa zmrákať a Viktora stále nikde. Anna preto pobalila všetko čo prichystala a rozmýšľala nad odchodom domov, kde by jej nehrozilo nijaké nebezpečenstvo.

------------

Pohľad z tmavého tunela na nový svet pred ním mu vyrazil dych. Zatočila sa mu hlava a musel sa oprieť o kamennú stenu prechodu.


You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Aug 01, 2016 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Lesné hryWhere stories live. Discover now