"Neviem čo povedať" vykoktal som sa.
"Milujem ťa....viac než si vieš pred, len ty to tak necítiš. Miluješ dievča, ktoré už nie je." dopovedala mi, zobrala svoje veci a rozutekala sa z môjho bytu. Nevedel som čo povedať, no v tej chvíli som to tak cítil. Rozbehol som sa za ňou. Schodíky som bral po troch. Len tak tak, skoro zabočila. Chytil som ju za plece. Otočil k sebe. Zobral jej tvár do dlaní a bez váhania ju pobozkal. Opätovala mi to. Niečo mi vravelo, že chceme viac. Začala kráčať späť do bytu. Ťahala má za tričko. Iba som sa smial a túžobne na ňu hľadel. Netuším odkiaľ sa vo mne vzala tá odvaha, no vzal som ju a nadvihol. Objala ma a nohami ma oblapila okolo tela. Pritom som ju neprestal bozkávať. Cítil som jej teplý dych. Jej srdce bilo ako zvon a to moje mi túžilo vyskočiť z hrudníka. Neviem ako sa podarilo otvoriť vchodové dvere, ale vošili sme dnu a mieril som rovno do izby. Hodil som ju na posteľ a ona si ma potiahla k sebe. Začala mi vyzliekať nohavice. Ja jej tričko. Ona mne tričko a ja jej sukňu. Postupne sme boli v spodnom prádle...čoskoro som bol v nej. Jej vzdychy má iba naštartovali...
***
Zobudil som sa. Hneď som sa pozrel vedľa seba. Už dávno tu však nebola. Vyparila sa.
Na stolíku som našiel papier. Musela som ísť do mesta, prídem k tebe len čo prídem. Milujem ťa... Červenal som sa? Nevedel som tomu uveriť. Znova som bol na chvíľu šťastný. Celý veselý som sa rozbehol do kuchyne. Vytiahol som si čaj a dal ho do šálky. Čakal som kým mi zavrie voda. Krásna sobota. Pozrel som na hodiny. Bolo 8:08.
Perfektný čas. Prezliekol som sa do nohavíc a trička. Zalial si čaj. Nechám si ho vychladnúť , povedal som si. Mal som v pláne prebehnúť sa.