Prišla som domov,mama ma čakala nabrúsená ako rozbruska.Pohádali sme sa.Hádali sme sa škaredo a hlasno.Vybehla som po schodoch do svojej izby.Tam som dlho plakala a spytovala si svedomie.Mama povedla veci,kotré nemala ja tak tiež.Ona mi povedala že som neschpný človek ktorý nikdy v živote nič nedokáže a ja som jej zas povedala že ju nenávidím a že ona môže za to ,že sa s otcom rozviedli.Potom som začala rozmýšlať.Rozmýšlal som nad tým aké to bolo mať kedysi otca.Môj otec bol super človek.Bol to najlepší otec na svete,ale .............. stále je tam to ale .............. áno bol to najsuperlepší otec pod slnkom kým sa nestala nehoda v práci.Môj otec je záchranár.Mali veľmi vážny príprad.Havaroval autobus s Nákladiakom plným tehiel.Lenže tento Nákladiek šoféroval jeho brat.Keď otcovho barata priviezli do nemocnice,Bol vo veĺmi vážnom stave a jeho šanca na prežitie bola minimálna.Zistili mu ťažký otraz mozguvnútorné krvácanie a poranenú miechu.Pár hodín ho udržali pri živote .... no nakoniec odišiel z tohto sveta.Doktori ho oživovali no otcov brat sa nechytil.A tak .....
V ten deń sa otcovi zrútil celý svet.Zrútil sa psychiscky,po nejakom čase ho vyhodili z práce a čo bolo najhoršie môj otec začal piť a fajčiť.Mama s ao celú domácnosť satarala sama.Po nejakom čase sa na našom učte objavili tisícové dlhy.A vtedy odvalpa posledná kvapka v mamon mori.
