Hockey Imagines

9. Marcus Kruger

Nervózne si čakala doma na Marcusa. Bolo tri hodiny ráno a sedela si na gauči pozerajúc sa na dvere. Marcus bol s chlapcami celý týždeň. Nezaujímalo ťa, či ide s nimi von, aby oslávili výhru. Zaslúžil si to a ty si bola šťastná. Bol to jeden z tých dní, keď ide na tréning a vráti sa o piatej ráno, opitý. Bola si unavená, ale nie z nedostatku spánku, ale z toho všetkého. Necítila si, že by ste mali nejaký vzťah. Milovala si Marcus viac, než by si dokázala slovami poovedať, ale všetko má svoje zlomové body a ten váš bol nanešťastie práve teraz.

Počula si kľúče a následné otvorenie dverí. Bol doma skôr ako zvyčajne. Dúfala si, že nie je úplne opitý, pretože ho opúšťaš a potrebuješ aspoň trochu jeho pozornosti o tom, čo rozprávaš.

Dotrepal sa dovnútra a uvidela ťa ako sedíš na gauči.

"Ahoj, zlatko," povedal. Na jeho hlase bolo poznať, že má v sebe iba pár drinkov, ale nebol úplne triezvy.

Podišiel ku tebe a ty si sa okamžite postavila pred tým ako sa rozvalí na gauč.

"Marcus, odchádzam," povedala si so zrakom upretým na jeho nohy.

"Kam ideš? Je 3:30 v noci. Poď spať a porozprávame sa o tom zajtra.

"Nie, myslím tým, že odchádzam od teba," tvoj hlas nadobudol iný tón. Žalúdok si mala ako vo zvierači.

"Whoa, čo? Nie, zlatko, nie. Prosím neopúšťaj ma. Potrebujem ťa," hlas sa mu zlomil.

Pristúpil k tebe bližsie a chytil ťa jemne za ruky.

"Pozri na mňa," požiadal ťa.

Zdvihla si hlavu a uvidela jeho oči plné sĺz.

"Prosím, neopúšťaj ma. Čokoľvek som urobil, zmením sa. Urobím všetko, čo sa bude dať, ale neopúšťaj ma," povedal a pozrel hlboko do tvojich očí.

"Marcus, nechcem, aby si sa menil. Ideš s chlapcami von, to je fajn, ale už sa mi tu nechce viac sedieť samej a čakať, kedy sa vrátiš a budeš ma ignorovať. Nedokážem to viac vydržať," povedala si už so slzami na lícach.
"Stop. Nehovor to. Ja sa zmením. Nebudem chodiť tak často von, ak chceš môžeš chodiť so mnou. Potrebujem ťa. Nemôžem ťa stratiť, Y/N. Taká možnosť nie je. Prosím, daj mi ešte jednu šancu.

"Marcus," povedala si, ale zastavil ťa bozkom.

Chytil tvoju tvár a intenzívne ťa pobozkal. Pobozakal si ho naspať. Obaja ste sa tuho zvierali. Bozky sa prehĺbili a pootvorila si ústa. Jeho jazyk bleskovo vošiel dnu. Jemne si vzdychla. Jeho ruky boli všade na tvojom tele. Dvihol ti jemne tričko a chytil pevne za pás. Odtiahol sa a presunul sa na tvoj krk.

"Prosím, zmením sa. Zostaň," zašepkal potichu.

Chytila si jeho tvár a pobozkala ho. Vzdych vyšiel tentoraz z jeho úst. Jemne ťa zvalil na gauč a nahol sa nad teba. Tvoje boky boli pevne uväznené v jeho silnom zovretí, keď sa pomaly začali pohybovať smerom nahor. Inštinktívne si zatlačila boky oproti tým jeho.

Odtiahol sa.

"Milujem ťa, dovoľ mi ukázať ako veľmi," zachrapčal.

Vrátil sa na predošlé miesto na tvojom krku a začal ho jemne sať a zanechal pre teba malé prekvapenie na zajtrajšok.

Vedela si, že ho nikdy neopustíš, nie naozaj. Dúfala si, že to, čo povedal myslel vážne, keď povedal, že sa zmení.